Tri šteňatá rotvailera pili mlieko z mŕtvej matky

Psy, mačky, kanáriky, andulky, morské prasiatka, ale i tarantulu, hada, zajačika, ba aj srnku a líšku likvidovala už košická Veterinárna asanačná služba. Niektoré zvieratá uhynú chovateľom doma, iné sa stanú živým terčom motorových vozidiel alebo nezodpovedných a nudiacich sa šarvancov. Keby sme to zrátali, za rok predstavujú kadavéry, teda rôznym spôsobom usmrtené zvieratá, v našom meste odpad od 12 do 15 ton.

"Boli sme napríklad pri psovi, ktorého niekto podrezal a ešte aj obesil, čo bol i k zvieraťu viac ako zverský prístup," rozhovoril sa MVDr. Martin Král, s ktorým sme rozoberali tému asanačnej služby, a tiež to, ako vieme byť my, ľudia, občas bezcitní k nemým tváram. "Na telefonát iného občana sme zase išli kdesi k záhradkárskej lokalite pri Bankove, kde mala byť suka s mladými. Po dlhom hľadaní sme naozaj matku a troch malých rotvailerov našli. Ona bola mŕtva, niekto ju zastrelil, kým malé a tragédiu netušiace chlpaté guľôčky boli prisaté a snažili sa piť mliečko z chladnúceho matkinho tela. To bol i na mňa smutný pohľad." Spomínaná psia matka skončila v kafilérke, ale tri šteniatka mali šťastie. Rozobrali si ich ľudia z SBS-siek.

Niekto stratí, iný nájde

"I keď zväčša preberáme telefonáty, ktoré predstavujú výjazdy k raneným, umierajúcim alebo už mŕtvym tvorom, občas zaznamenáme i veselšie príhody," pokračoval M. Král v rozprávaní. "Ako v prípade domu na Podhradovej, kde v záhrade pobehovala srnka. Neviem, ako sa tam dostala a z ktorého smeru zablúdila, ale naozaj si medzi ľuďmi pokojne hovela. Keďže sa takmer bez problémov dala chytiť, naložili sme ju do auta a odviezli do lesa, ktorý je predsa len jej prirodzenejším domovom."

Veterinárna asanačná služba má v popise práce predovšetkým asanáciu, teda ozdravovanie, ale občas vraj zaskakuje aj ako straty a nálezy. To ak telefonicky alebo osobne niekto oznámi, že našiel psa, má ho doma a chce vedieť, či ho niekto nehľadá. "Potom je už len na nás, aby sme dvoch telefonujúcich, keďže často sa na nás obracajú aj tí, ktorým sa zviera stratilo, dali vzájomne dokopy."

Poniektorí ´tuláci´ sa naozaj zvyknú nájsť. "Ako špringelšpaniel, ktorý žije s majiteľom v Košickej Novej Vsi a keďže s ním chodí občas na vyšetrenia a očkovanie, pes sídlo ambulancie pozná. No a veruže tuším zo dvakrát sme ho na naše veľké prekvapenie našli stáť pred vchodovými dverami. Pozval som teda psa ďalej a zatelefonoval vlastníkovi, že už nemusí po hafanovi pátrať, je u nás. Podobného zbeha, zlatého retveilera, máme na Podhradovej. Toho sme za posledný polrok majiteľovi našli a vrátili minimálne päťkrát."

Vlastník írskeho setera už také šťastie nemal. Jeho pes skončil pod kolesami auta, a tak prišiel do ambulancie už len identifikovať telo.

Volajú policajti, úrady i občania

Pri stratených, nájdených a usmrtených zvieratách, hlavne psoch, agilne pomáhajú asanačnej ambulancii občania, ešte viac policajti. Tí denne nahlásia minimálne jeden psí prípad. Občas sa stane, že na odchyt zvieraťa, ktoré buď niekoho ohrozuje alebo leží zabité na ceste, idú M. Král s asanačným technikom i v noci. Niektorí z majiteľov sú dôslední, ich pes nosí na krku adresu alebo štítok. A povinne i známku mestskej časti, takže identifikácia je jednoduchá. "Na posledne spomínaný spôsob zisťovania sa ale nedá vždy spoľahnúť, lebo na miestnom úrade nám povedia, že pod tým a tým číslom evidujú napríklad špica a my sme odchytili kokršpaniela. Najčastejšie sa to stane tak, že niektorý pes známku stratí, majiteľ iného ju nájde a pripevní ju na obojok svojho psa."

Asanačka už bola chytať aj hady, nedávno ich zase zavolali z nemocnice, že im na oddelenie pôrodnice vletel netopier. Nie je to tak dávno, čo v jednej bráne na Terase lovili jazveca. Ako sa tam dostal, nevedno, ale takýto podnájomník je veľmi nebezpečný, lebo prenáša besnotu. "Na neho som sa prišiel osobne pozrieť, lebo jazvec v bloku, to je predsa len rarita. Po usmrtení sa besnota nepotvrdila, výsledok testu bol negatívny, ale aj tak sme boli radi, že sme jazveca zlikvidovali."

Najviac zvierat končí životnú púť na cestách. Z nich už asanačka zoškrabovala naozaj všetko. Často aj srny či laň. Stalo sa, že vodič ohlásil dopravnú nehodu - zrážku so srnou. Keď na miesto prišla asanačka i policajti, šofér tvrdil, že srna mu poškodila auto, ale potom po vlastných ušla do lesa. Keď policajti otvorili kufor auta, bezduché telo srny ležalo na jeho dne. Šofér si medzitým uvedomil, že zo srny by mohla byť dobrá hostina. Zrážku sa preto pokúsil zakamuflovať vetami, že zviera prežilo a ušlo.

S láskou ich kŕmia, i keď robia zle

Niekedy nadmerné rozmnožovanie a zgrupovanie zvierat podporujú starší občania, ktorí s láskou kŕmia rôznych operencov, hlavne holuby, aj potulujúce sa mačky. A potom sa čudujeme, že sa niekde premnožili a nie a nie sa ich zbaviť. I pri Domove dôchodcov v Barci si našlo obydlie minimálne desať mačiek, ktorým rebrá určite na tele netrčia. Seniori sa o nich starajú.

Starkí si nevedia predstaviť, koľko úsilia a trpezlivosti asanačný technik potrebuje, kým potulujúce sa zviera odchytí. Niekedy sú to hodiny a hodiny. Zvieratá, ak majú priaznivý vietor, čuchom totiž vycítia prítomnosť človeka a potom nie je šanca fúknuť im do tela šíp s uspávacou dávkou.

Niekedy sa preto používa odchytová klietka. Je väčšia ako klasická, na jeden, vzdialenejší koniec sa položí návnada, a na druhom, kde je vchod do klietky, funguje zariadenie, na ktoré ak zviera stúpne, spustia sa dvierka a tvor je v pasci. I takýto odchyt si ale žiada čas a trpezlivosť. "Momentálne máme takúto klietku umiestnenú v blízkosti Blšáku, pretože sme dostali nahlášku, že sa tam pohybuje líška. Tieto chvostnaté krásavice sú už akési domestikované. V Ťahanovciach-obci mala jedna svoju noru priamo pod haldou dreva na konci dvora. Žilo sa jej tam veľmi dobre, pretože len vbehla do kurína, odchytila sliepku a dovliekla ju mladým do nory. Nemusela teda vôbec chodiť ďaleko, ´chladničku´ so zásobami mala na pár krokov...", spomenul si M. Král na ďalší z prípadov z praxe. Keď majiteľ urobil s drevom poriadok, líška sa odsťahovala preč a on mal konečne pokoj aj v kuríne.

Likvidovali holuby, potkana i tarantulu

Pri odchyte najmä túlavých psov sa nedá použiť rovnaká technika, pretože každý tvor je iný. Niektorý breše a kuše do všetkého, čo sa k nemu len priblíži, kým iný ako keby čakal, nech ho niekto chytí a urobí koniec jeho trápeniu. "Boli sme aj pri takých situáciach, kde pes bránil majiteľa. Napríklad starší muž odpadol pri obchode a nikto nemal šancu sa k nemu dostať a pomôcť mu, pretože pes ho do nepríčetnosti chránil. Podobne je to pri úmrtiach alebo úrazoch starších ľudí v byte, lebo pes brániaci majiteľa nikoho cez prah nepustí. Vtedy nás volajú, aby sme psa uspali."

V mestských častiach ako sú Krásna, Šebastovce, Pereš či Poľov, kde prakticky každý každého pozná, ľudia vedia nielen to, čo sa varí na sporáku v hrnci u susedov, ale aj kto aké zviera doma chová. Čiastočne je to výhoda, lebo v duchu: keď ja musím za psa platiť, budeš aj ty, niekedy na miestny úrad nabonzujú, kto chová zviera načierno. Ešte väčšiu výhodu to ale má vtedy, ak sa po obci motá neznámy tvor. Takmer hneď sa dá určiť, že je cudzí, že len niekto pribrzdil pri prechádzaní mestskou časťou, otvoril dvere na aute a vypustil neželaného miláčika, nech ide kade-ľahšie.

"Vtedy nie je problém, lebo ak starosta zavolá, aby sme prišli psa odchytiť, hneď vieme, že nikomu nepatrí a môžeme mu nájsť nového gazdu. Psa sme už chytali aj pred Tescom na Hlavnej ulici. Niekomu ušiel, motkal sa pred vchodom a otravoval ľudí, ktorí tam jedli pizzu. Keď už spomínam Hlavnú, tak tam sme odstraňovali aj potkana, holuby a likvidovali sme už aj tarantulu."

Riadia sa zákonom

Za mesiac má veterinárna asanačná služba približne 50 až 60 rôznych odchytov zatúlaných a likvidáciu zdochnutých zvierat. Presný denný rozpis sa pritom nedá urobiť, pretože premenené na drobné niekedy nie je za deň ani jediný výjazd a inokedy je ich 7 či 8. Asanačka zbiera aj telá zvierat, ktoré prirodzene zdochli alebo boli utratené v niektorej veterinárnej ambulancii v meste.

Veterinárna asanačná ambulancia sa pri výkone asanačnej služby riadi zákonom č. 488 o veterinárnej starostlivosti. V ňom sa ale nehovorí konkrétne, čo s odchytením zvieraťom, či má byť utratené alebo sa musí niekoľko dní nechať nažive a až keď sa nikto neprihlási skončí v kafilérke. "Náš postup je jednoduchý: ak odchytíme psa, ktorý má evidenčnú známku alebo je na ňom evidentne vidieť, že neprejavuje známky podvýživy a dlhšieho túlania, ale vidno, že sa o neho niekto staral a len nedopatrením ušiel, nekončí hneď na skládke mrcín. Máme zabezpečené priestory, kde psa prevezieme a tam sa čaká, či sa o neho niekto prihlási alebo nie. Keď má šťastie a nájde sa majiteľ alebo niekto iný, kto sa chce o neho starať, pes poputuje tam," uviedol MVDr. Martin Král.

Pokiaľ nie, pes je utratený, pretože zatiaľ nie sú v meste vytvorené také podmienky, aby sa tam mohlo odviezť všetko živé, čo ľudia ako nepotrebnú hračku vyhodia alebo vypustia z domu. Niektoré zvieratá sú zvlášť nebezpečné, pretože kvôli bitke, týraniu, túlaniu sa či hladu sú schopné zaútočiť na bezbrannú obeť. Prípady vážnych pohryznutí detí i dospelých rozzúreným zvieraťom sme zaznamenali už i v našom meste.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Aby ste si vedeli predstaviť, ako vyzerá práca asanačnej služby v teréne, rozhodli sme sa absolvovať jeden výjazd s jej technikom. Mal práve za úlohu odchytiť túlavého psa v okolí Teslovej a Teplárenskej ulice. Naivne sme si mysleli, že to bude párminútová záležitosť, no napokon nás chlpatý tulák poriadne potrápil.

Na mieste sme zistili, že ide o odrasteného vlčiaka, ktorý kedysi strážil jeden z tamojších objektov. Nájomníci však odišli a pes sa ocitol bez práce i domova. Túlal sa okolím a keďže občas na niekoho vyceril zuby, ľuďom naháňal strach. Len čo nás s technikom zbadal, okamžite zaradil spiatočku a zmizol v hustom poraste. Vyzeralo to, akoby sme mali na sebe tabuľku s nápisom v psej reči: Pozor, ideme ťa chytiť! Pritom technik držal iba tenkú rúrku, v ktorej mal pripravenú strelu s uspávacou látkou a ja malý fotoaparát.

Asi polhodinové prenasledovanie psa skončilo bez úspechu. Zjavne sa v okolitom teréne vyznal a vedel, do ktorej diery v plote vliezť či ktorou cestou sa vydať, aby sa nás striasol. Prvý pokus sme teda ukončili dohodou so zamestnancami jednej z tamojších firiem, ktorej objekt vlčiak s obľubou navštevoval. Keď sa tam ukáže, zatvoria bránu a zavolajú nás. Táto taktika sa pri druhom pokuse ukázala ako neúčinná. Psa síce zajali, no keď nás zbadal, prepchal sa cez dieru v plote, o ktorej dovtedy nikto nevedel.

Až tretí pokus, na druhý deň ráno, bol úspešný. Zamestnancom firmy sa totiž podarilo psa zatvoriť v malej ohrade, z ktorej nebolo úniku. Nebojácne do nej vošiel technik a za jeho chrbtom som sa ukrýval ja s fotoaparátom. Pes akoby vytušil, že je v pasci, začal behať sprava doľava. Na nás, našťastie nezaútočil. Vo vhodnom okamihu, keď sa snažil podhrabať pod plot, doň technik strelil šípku. Po chvíli, keď vypadla, ´fúkol´ doň ešte jednu.

Bolo dobojované. Za pár minút ležal vlčiak bezvládne na boku, stačilo ho zodvihnúť a naložiť do auta. Nakoľko pes bol bez majiteľa, v ambulancii ukočila jeho život smrtiaca injekcia. V Štátnom vterinárnom ústave bol potom vyšetrený na besnostu a spálený.

Róbert BEJDA

Autor: Jazdia u nás, platia inde

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári