Tréner košických hádzanárov G. Schmiedt nemá šťastie na policajtov, iba raz mu dali fúkať
Jedinú "haváriu" má na svedomí uplakaná baba
Tréner košických hádzanárov Gabriel Schmiedt si užíva výhody automobilizmu asi osem rokov, odkedy má vlastné vozidlo. "Prvá bola Felicia a po štyroch rokoch som ju vymenil za Fabiu, ktorej som verný dodnes."
Kým bol aktívny hádzanár, obišiel sa aj bez auta, veď o dopravu na zápasy, turnaje, či sústredenia sa klub vždy postaral. "Priznávam, ani ma nejako zvlášť šoférovanie nelákalo," spravil si vodičák až po dvadsiatke. "Na jazdách neboli žiadne potiaže, menšie problémy sa vyskytli skôr pri údržbe." Dôležité je, že si vie opraviť aspoň defekt. "Ale všetko, čo robíte prvýkrát, nie je ideálne. A ja som mal defekt zatiaľ iba raz. Ale koleso mi neušlo, takže myslím, že som to zvládol celkom dobre."
G. Schmiedt sa neradí medzi vodičov - kaskadérov, riskuje takpovediac na istotu. "Rozhodne však nie v takomto počasí, čo je teraz. No keď mám naponáhlo, tak to niekedy risknem, aj s tou rýchlosťou. Nemôžem povedať, že by som bol stopercentný vodič v dodržiavaní predpisov." Zatiaľ sa mu úspešne darí vyhýbať aj pokutám. "No nejaké už boli. Nie pre rýchlosť, z toho by neboli asi najlepšie dôsledky, skôr kvôli bezpečnostnému pásu. Ten si občas nestihnem zapnúť."
Inak nie je zlatou rybkou pre dopravných policajtov, keď sa občas ocitne v ich rukách. "Nemám veľa šťastia na policajtov, len zriedka ma kontrolujú. Za osem rokov, čo jazdím, som fúkal iba raz, 30. decembra. Musel som si dať najskôr vysvetliť, ako to treba urobiť, trošku sme sa pri tom aj zasmiali."
Opatrnosti nie je nikdy nazvyš, ale niekedy môžete dávať pozor ako chcete, keď ho nedáva iný. "Tak sa mi stala jediná, hoc len drobná, nehoda. Asi pred rokom mi jedna pani nabúrala do auta. Taká bola z toho uplakaná, že som nemohol povedať nič iné len - že sa stalo. Vymenili sme si telefónne čísla i čísla poistiek, nehodu nahlásili, takže jediný problém bol, že to trošku dlhšie trvalo," snaží sa G. Schmiedt poisťovni radšej vyhnúť.
A nemá obavu, že by manželka mala iné úmysly, keď ju pustí za volant spoločnej Fabie. "Nemám problém presadnúť si na sedadlo spolujazdca, alebo dozadu k deckám. Keď manželka auto potrebuje, tak jej ho dám. Ráno chodíme do práce spoločne a keď šoférujem, dobre vie, že mi do toho nemá kibicovať. Ja jej tiež neradím, keď je za volantom."
Do Košíc dochádzajú z neďalkého Medzeva, takže život bez auta si už vôbec nedokážu predstaviť. "Aj na dovolenky chodievame autom, ale väčšinou, keď je to blízko, napríklad na nejaké kúpanie do Maďarska. Raz sme sa však vybrali, s väčšou partiou hádzanárov, autami na Hvar. Išli sme spoločne, ale akurát sme sa dohodli, na ktorom odpočívadle sa počkáme. Inak sme sa neobmedzovali. Príjemnejšie je však cestovať na dovolenku lietadlom, vlani sme tak urobili prvý raz," necháva G. Schmiedt svoju Fabiu zriedka odpočívať.
Bohuš MATIA
Autor: Jazdia u nás, platia inde
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
