Achillovka sa nechcela zmieriť s tým, že je už zdravá
Košickým technikom sa proti podtatrancom zo Svitu nikdy nehrá dobre. Lebo je to vždy skôr podkošová bitka ako ľúbivý basketbal. "Poznám to veľmi dobre, veď som vo Svite osem rokov pôsobil," vraví takmer (o centimeter) dvojmetrové krídlo TU Košice Jozef Zabavník, že aj v stredu mal súboj dvoch tímov z čela extraligovej tabuľky podobný charakter. V nerváku do posledných sekúnd sa Košičanom aspoň pod vlastnými košmi podarilo rozbiť rodiaci sa malý "svitský" komplex. A dlháňom spod Tatier trochu spadol hrebienok.
"Neviem, čo to spraví s ich sebavedomím, ale dúfam, že naše pôjde hore," vraví J. Zabavník, že si nemohol nechať ujsť taký zápas, aj keď v zdravotnej karte ešte nemal poznámku klubového lekára Olivera Tomáša, že je celkom fit. "Nastúpil som po zranení, takže to ešte nemohlo byť stopercentné, ale keď som sa dostal na ihrisko, snažil som sa, aby môj výkon stopercentný bol."
No achillovka je príliš chúlostivá na to, aby si ju prestali tak skoro všímať. "Žiaľ, v sobotu v Handlovej budem chlapcom opäť chýbať. Včera som bol na kontrole a náš lekár mi neodporučil, aby som na zápas cestoval. Verím však, že tam vyhrajú aj bezo mňa," neskrýva jedna z opôr košického tímu stúpajúce sebavedomie.
Už aj preto, že košický mužský basketbal má nábeh na historické umiestnenie. Ešte nikdy sa mu medzi slovenskou elitou nepodarilo skončiť do štvrtého miesta, tobôž nie získať niektorý z cenných kovov. "V základnej časti máme šancu skončiť do štvrtého miesta, čím vyššie, tým lepšie, aby sme mali čo najlepšiu východiskovú pozíciu pred play off. A potom, prečo nie, môžeme pomýšľať aj na medailu. Myslím, že to nie je nereálne," cíti Jozef Zabavník, že je na to príhodná sezóna.
Aby v športovej rodine nebol vždy len do počtu, čo sa nejakých úspechov týka. Sestra Gaba už nejaké medaily pod bedmintonovou sieťou pozbierala a z brata Radoslava tiež nie je hocijaký futbalový reprezentant. "Navzájom sa trošku hecujeme, veď to pomáha. Sestra, keď môže, tak chodí na naše zápasy a s Radom si z Bulharska aspoň telefonujeme. Teda radšej ja jemu, lebo zo Slovenska je to lacnejšie. On mi písal esemesku v stredu cez zápas so Svitom, bol zvedavý, ako sme dopadli. Potešil sa, keď som mu potom zavolal, že sme vyhrali. Mňa zas teší, že sa mu v Sofii darí. Hrali nejaký prípravný zápas a Rado dal gól," sotva by sme v Košiciach hľadali podobne rôznorodú športovú rodinu. Len jedno je ťažké pochopiť, ako v nej mohol vyrásť taký dlháň, keď sestra ani brat nemajú tých centimetrov veľmi nazvyš. "Asi ma naťahovali na škripci," nevie to inak vysvetliť ani najdlhší z trojice vrcholových športovcov.
Bohuš MATIA
Autor: Na stovke je do ômich sekúnd
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
