Úhornej vtedy cestovali ľudia z obcí Poproč, Rudník a Medzev v okrese Košice-okolie. Autobus plný pútnikov sa skotúľal dole strmým svahom. Priamo na mieste a neskôr na následky zranení zomrelo trinásť ľudí. Vyšetrovanie prípadu trvalo rok a pol. Včera prvýkrát zasadal senát Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi.
Vodič je obžalovaný z trestného činu všeobecného ohrozenia. Mal sa ho dopustiť tým, že autobusom vyšiel na Pačiansky kopec napriek tomu, že to zakazovala dopravná značka. Je obžalovaný aj kvôli údajne nesprávnemu spôsobu jazdy, keď na jednej zo zákrut vypovedal autobus službu. Žalujúca strana vyčíta vodičovi, že autobus dostatočne nezaistil napríklad klinom po tom, ako vystúpil, aby v zadnej časti autobusu zistil, čo sa deje. Okrem toho cestujúcim mal prikázať, aby vystúpili, on tak neučinil.
Predvolanie na súd doručili asi 28 poškodeným, na súd však prišla iba jedna žena a tak súdna sieť bola takmer prázdna. Dlhé minúty trvala sumarizácia náhrad škôd. Pútnici žiadali uhradiť škodu za poškodené, či úplne zničené alebo stratené veci, ako sú napríklad okuliare, dámske kabely, puzdrá na okuliare, skladacie stoličky, ruksak, dáždniky. Dve ženy stratili na mieste nehody po jednej zlatej náušnici, preto žiadali ako náhradu niekoľko stoviek. Jedna z pútničiek dokonca žiadala náhradu za modlitebnú knižku, a to sto korún. Iná žena z autobusu zase žiadala preplatiť cestovné. Kvôli zraneniam musela totiž navštevovať lekára. Pozostalí po obetiach nehody žiadali priemerne 30-tisíc korún za pohrebné trovy.
Najväčší balík peňazí za zničený autobus však vymáhal zamestnávateľ vodiča, a to Slovenská autobusová doprava (SAD). Ide o sumu takmer 800-tisíc korún. Podľa zástupcu spoločnosti, vodič urobil základnú chybu v tom, že autobusom vyšiel až na Pačiansky kopec. Zmluva vraj znela obec Úhorná. Obžalovaný sa však bránil tým, že na púť sa chodieva už sedem rokov a zmluva stále znie: cieľová stanica oblasť Úhorná, čiže záchytné parkovisko. Podľa neho jeho kolegovia stále podnikali tú istú trasu ako on. Zaujímavé na tomto tagickom príbehu je, že vodič pôvodne ani neplánoval odviesť pútnikov do Úhornej. V ten deň totiž jeho syn hral majstrovský tenisový zápas v Česku, v poslednej chvíli sa však rozhodol dať prednosť práci.
Ako eso z rukáva v prospech obhajoby pôsobila výpoveď jednej z pútničok, práve svokry obžalovaného vodiča. Tá totiž v čase nešťastia sedela na prednom sedadle v blízkosti dvier. Veľkým mínusom pre vodiča bolo to, že nepodložil autobus klinom, keď sa rozhodol v zadnej časti vozidla zistiť, čo sa dialo... "Autobus zastal, môj zať sa pokúsil naštartovať ho. Potom som videla, ako smerom dopredu hýbe rýchlostnou pákou a zatiahol ručnú brzdu tak, že to až zaškrípalo. Potom vystúpil. Pýtala som sa ho, čo sa stalo, povedal, že ide podložiť autobus klinom a zistiť poruchu. Ja som vystúpila hneď po ňom, pretože mi bolo zle. Obišiel autobus, išiel dozadu. Zrazu sa autobus pohol, niekoľko ľudí ešte stihlo vystúpiť. Kričala som - Martin, autobus sa hýbe! Bolo už neskoro. Videla som, ako beží naspäť, ale spadol. Pomáhala som mu vstať. Ešte som stihla z mobilu zavolať dcére, viac si nepamätám," vypovedala svokra obžalovaného.
Jej verzia bola o čosi odlišnejšia od iných svedeckých výpovedí. Jedna zo žien totiž uviedla, že sa opýtala vodiča, či majú vystúpiť. Iný svedok zase videl, že vodič sa stihol vrátiť do autobusu.
Sudkyni a prokurátorovi sa nepozdávalo, že svedkyňa v prípravnom konaní neuviedla podstatnú skutočnosť, a to, že medzi ňou a vodičom prebehol nejaký rozhovor o kline. Jej odpoveďou bolo, že si na to nespomenula.
Hlavní aktéri pačianskej tragédie sa v súdnej sieni stretnú 18. marca tohto roku. Pred senátom budú vypovedať prví desiati svedkovia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
