vrcholia práve v takýchto situáciách. Na vlastnej koži to pociťujú aj košickí psychológovia a psychiatri.
"Za december a január nám v ambulancii pribudli deti zo školskými problémami, denne ich riešime priemerne desať. Je to vôbec jeden z najvýraznejších problémov, s ktorými malí pacienti prichádzajú. A množia sa nám záškoláci. Alebo utekajú z domu, lebo sa boja zlých známok, zlyhania, toho ako rodičia zareagujú, keď donesú zlé vysvedčenie," prisviedča psychiatrička Terézia Rosenbergerová (na snímke).
Častými neurotickými príznakmi, ktoré upozorňujú na to, že sa niečo deje, sú nespavosť, bolesti brucha, hlavy, strach či zvýšená úzkosť.
"Bohužiaľ, opäť sme zaznamenali už aj niekoľko samovražedných pokusov. Ide spravidla len výkrik o pomoc, upozornenie, že je na čase hľadať príčinu a zasiahnuť," pokračuje MUDr. Rosenbergerová.
Skôr ako sa však spomínané problémy prehĺbia, mali by rodičia s dieťaťom zájsť za špeciálnym pedagógom či školským psychológom, ktorý dokáže určiť ich príčinu.
"Odborník zváži, či dieťa netrpí vážnejšou poruchou, či si vyžaduje väčšiu pozornosť a prípravu s rodičmi, alebo ide ozaj len o lajdáctvo. Dôvodom zlých známok môžu byť často i špecifické poruchy učenia, za ktoré dieťa nemôže a treba ich riešiť," hovorí psychiatrička.
"Školské problémy" najčastejšie strpčujú život deťom hyperaktívnym, nepozorným, ale i takým, ktoré majú zvýšenú úzkosť a strach, kvôli čomu nedokážu podávať výkon. Často na ne tlačia samotní rodičia s požiadavkami na lepšie výsledky, ktoré sú pre nich jedinou hodnotou. Zabúdajú na odpočinok a nevyhnutnú relaxáciu dieťaťa. Nie je žiadnou tragédiou, ak dieťa nedonesie domov čisté jednotky. Často sa práve na výsledkoch v škole odrazí nevyhovujúca rodinná klíma, chýbajúce zázemie zo strany dospelých. O radu odborníka sa častejšie uchádzajú žiaci základných škôl, stredoškoláci chodia už s diferencovanými problémami, hoci téma školy aj u nich rezonuje často.
"Deti so spomínanými problémami často zlyhajú už v prvom, druhom ročníku základnej školy. Kritický je i piaty ročník, kde pribúda učivo a zvyšuje sa počet učiteľov, pričom každý z nich má na žiaka iné nároky. Stáva sa, že práve rodičia ignorujú rozhodnutie špeciálneho pedagóga na úľavu od klasifikácie. Berú to ako poníženie, hanbu a do školy tento papier nepošlú. Doplatí na to len ich dieťa. Zlom predstavuje i príchod na strednú školu, kde je popri množstve učiva žiadaná od študentov samostatná práca. Mnoho detí sa spolieha na svoju dobrú pamäť, ktorá však už na strednej škole nestačí a návyk na učenie chýba," pokračuje T. Rosenbergerová.
"Mali sme napríklad dievčinu, druháčku na gymnáziu, ktorá k nám prišla pre tŕpnutie rúk, bolesti hlavy a poruchy správania. Bola uzavretá, nemala kamarátov. Požiadali sme o vyšetrenie špeciálneho pedagóga a ten jej diagnostikoval disgrafiu a dislexiu. Janka teda nemohla zvládnuť učivo, pretože si ho nestihla ani len prečítať. Vyžadoval sa však od nej výkon a tak šla proti svojmu vlastnému telu, ktoré napokon reagovalo spomínanými fyzickými príznakmi," spomína psychiatrička.
Ako Terézia Rosenbergerová dodáva, polročné vysvedčenie ešte nič neznamená, dá sa predsa na konci roka opraviť. Je to len signál, ako na tom dieťa je. Rodičia by pri zlých známkach mali zbystriť pozornosť a citlivo pátrať po ich príčinách so zreteľom na to, že ide v prvom rade o ich dieťa, až potom o žiaka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
