ako textár podpísal Zoro Laurinc. Projekt našiel podporu v Slovenskom rozhlase Bratislave, kde vznikla aj väčšina pesničiek. Nahral ich s orchestrom Pavla Zajáčka a vokálnou skupinou Trend. Popri veciach z repertoáru Franka Sinatru, Elly Fitzgeraldovej a ďalších legiend je na platni tiež sedem vlastných skladieb Eugena Švába.
Ako tvrdí, chcel týmto definitívne napraviť mylný názor, že patrí k interpretom stredného prúdu. "Repete mi vlastne poškodilo, lebo nás, ktorí sme tam účinkovali, potom zasunuli do určitého priečinka - repeťáckeho. Každý ma automaticky radil do stredného prúdu. Ja som predsa začínal a robil som džez alebo swing. Až teraz som sa z toho dostal a môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že tento album nemá so stredným prúdom absolútne nič spoločného. Ide o big band, swingovky, rhytm and blues. Chcel som sa úplne odpútať," prezrádza Eugen Šváb.
Páči sa mu, že si cestu k swingu a podobných veciam v poslednom čase nachádzajú aj mladí speváci. Úplne ho vraj dostal v show Thomasa Gotschalka v nemeckej televízii spevák Justin Timberlake. "Odrazu prišiel mladý, pekný, sympatický chalan, sadol si za klavír, s ním černošská kapela a spustil nenormálne dobrú skladbu, džezovo naladenú. A potom Justin prehlásil: Doteraz som zarábal muzikou, aby som mohol robiť svoju srdcovú záležitosť," nadchýna sa E. Šváb.
Album pokrstí Gejza Szabados aj preto, že ide o brata zosnulého košického džezmena Juraja Szabadosa. Práve on bol pri začiatkoch big bandu v Košiciach. "Juraj mal 16 rokov a Gejza 11 - 12 rokov, keď sme začínali," prezrádza "Šaci", ktorý sa k hudbe vrátil po vyše 20 rokoch.
V 60. rokoch patril k výrazným speváckym zjavom slovenskej hudby. Nahrával s tanečným orchestrom Siloša Pohanku, účinkoval v programoch Slovenskej televízie aj s Tanečným orchestrom Českoslovesnkého rozhlasu. V rokoch 1968 - 1970 hral s Polansky - Showbandom vo Fínsku a v Nemecku. Rozhodol sa ostať natrvalo v Nemecku, kde sa mu naskytla príležitosť pracovať vo Fordových závodoch v Kolíne nad Rýnom.
"Odišiel som odtiaľto z Východoslovenských strojární. Myslel som si, že budem popri zamestnaní spievať aj v Nemecku. Zobrali ma do Fordových závodov a bol som šťastný, lebo bolo mojím snom robiť v automobilke. Asi trikrát som bol s nemeckou kapelou spievať. Myslel som si, že je to úplne normálne, pochválil som sa kolegom. A hovoria mi, to vážne chceš tak robiť? Musíš sa opýtať na osobnom oddelení. Tam mi to však zatrhli. Dostávate za svoju prácu dobre zaplatené a sobota - nedeľa je na to, aby ste načerpali energiu pre nás. Zákaz platil celých 20 rokov. Radšej som ani nechcel doma počuť moje staré nahrávky z rozhlasu, lebo by som sa bol rozplakal," prezrádza.
Za to, že po Nežnej revolúcii začal opäť spievať a nahrávať, môže Juraj Szabados. "Vrátil som sa niekoľko týždňov po revolúcii. Šiel som hneď do rozhlasu popýtať sa, či sa zachovali nejaké moje staré nahrávky a na chodbe stretnem Ďura Szabadosa. Zvítali sme sa srdečne. Hovorí, poď, skúsime v štúdiu niečo z tých starých vecí. Nedopadlo to najhoršie. A o chvíľu som bol už hosťom v Dome umenia na Košickom Zlatom poklade. Mal som trému ako nikdy v živote. Hroznú. Keby vtedy nebol Juraj povedal 'Poď to skúsiť', pravdepodobne by som si v živote nebol s muzikou vôbec znovu začal. Potom sme vydali spolu prvý album V rytme spomienok, vyšla Katarína a Chcem mať viac a teraz druhá oficiálna platňa Farebný kolotoč."
Na dnešnom koncerte o 19. hodine v GeS-ku nebudú chýbať ani členovia orchestra Pavla Zajáčka a mladá speváčka Karolína Majerníková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
