ďalších židovských dievčat v dvadsaťstupňovom mraze nahnali do otvorených nákladných vozňov. Spolu s dvoma mladšími sestrami Alicou a Juditou sa tlačili k sebe, len aby nezamrzli.
Na strastiplnú cestu z pracovného tábora Gleiwitz neďaleko Osvienčimu do rakúskeho kancentračného tábora Mauthausen každá dostala kúsok chleba. Pitnú vodu získavali z roztopeného snehu. Naberali si ho do plechového hrnčeka na motúzku.
"Vtedy sme už vedeli, že naša mama a najmladšia sestra Marta nežijú. Že skončili v plynových komorách. Po oslobodení koncentračného tábora Rawensbrück, kde sme všetky tri nakoniec skončili a kde sme sa zázrakom stretli aj s piatou sestrou Editou, sme sa ponáhľali ozlomkrky domov. Žili sme v nádeji, že náš otecko a brat prežili to peklo a že sa aspoň s nimi opäť stretneme. Žiaľ, ani jeden sa už nevrátil," spomína so slzami v očiach 84-ročná pani Magda.
V máji a júni 1944 vypravili z Košíc do táborov smrti päť transportov. Z 15 507 deportovaných väčšina skončila v Osvienčime. Besnenie fašizmu prežila len hŕstka.
Na fiakri do pekla
Sternovci bývali v roku 1944 na dnešnej Palárikovej ulici. V tom čase už platili v meste pre židovských obyvateľov rôzne obmedzenia. Zákaz cestovať verejnými dopravnými prostriedkami, navštevovať kiná, divadlá, kaviarne. Každý Žid bol povinný prihlásiť všetok svoj majetok. Na hrudi musel mať každý povinne žltú Dávidovu hviezdu.
Ráno 27. apríla sa v meste objavili veľké plagáty s vyhláškou košického veliteľstva Maďarskej kráľovskej polície. Vyhláška okrem iného zakazovalo počnúc týmto dňom po 18. hodine zdržiavať sa Židom na území mesta, s výnimkou tábora v tehelni. Zároveň dôrazne upozorňuje obyvateľov, že kto bude po spomínanom čase ukrývať vo svojom byte, alebo kdekoľvek inde Žida či židovských majetok, toho polícia zadrží a internuje.
"V tom čase bývali v našom byte ďalšie dve židovské rodiny, ktoré priviezli do Košíc z okolia. Všetci sme sa mali zhromaždiť v tehelni. Pamätám si, že my sme s najnutnejšou batožinou nasadli na fiaker, ktorý nás tam odviedol. Nik nemohol tušiť, že je to cesta do pekla. V tábore nám nejaký komandant povedal, že pôjdeme pracovať do Poľska. Moja mamka sa veľmi potešila. Myslela si, že v tábore stretne sestru, ktorú odvliekli z Bardejova pred dvoma rokmi. Chudina, netušila, ako strašne sa mýli," zliepa spomienky pani Magda.
Dievčatá s peknými očami
Mama Sternová so štyrmi dcérami išli z Košíc štvrtým transportom 4. júna 1944.
"V Osvienčime nás rozdelili. Mamku s najmladšou sestrou Martou, ktorá mala dvanásť rokov, poslali na jednu stranu, Juditu, Alicu a mňa na druhú. Vtedy sme sa videli naposledy. Ešte dnes mám pred očami železničiara, ktorý to smutné divadlo sledoval. Čudne sa uškŕňal a rukou si prešiel po krku. Naznačoval, že to je náš koniec."
Po štyroch hrôzostrašných mesiacoch strávených v tábore smrti vyberali mladé židovky na prácu do pracovného tábora neďaleko Auschwitzu. "Prišiel nejaký dôstojník a povedal, že chcú dievčatá s peknými očami a šikovnými rukami. Vybral aj mňa. Nástojila som, aby išli so mnou aj moje sestry. Podarilo sa. Pracovali sme v továrni na výrobu pušného prachu. To nás asi zachránilo."
V januári 1945 sa blížil front. "Nemci nás narýchlo naložili do vagónov. Cez Sliezsko a Čechy nás transportom smrti dopravili po niekoľkých dňoch do Mauthausenu. Cestou umreli desiatky žien a dievčat. Mŕtvoly vykladali na staniciach. Takže keď na začiatku sme mohli len stáť vedľa seba, toľko nás bolo, na konci sme si mohli už aj ľahnúť."
Mauthausen bol plný. Po niekoľkých dňoch strávených v treskúcich mrazoch vo vagónoch transport nasmeroval do Rawensbrücku. Tam ich zastihol koniec najstrašnejšej kapitoly dejín ľudstva, druhej svetovej vojny.
Nočná mora
Pani Magde sa dodnes snívajú strašné sny. Nerada o nich rozpráva. Nerada sa vracia do minulosti. So svojimi priateľkami, ktoré prežili, sa rady pobavia o kadečom. Len nie o Osvienčime a holocauste.
"Nechápem, ako môže niekto popierať strašné fakty o holocauste. Stále rozmýšľam, kde sa vlastne našlo v ľuďoch toľko nenávisti, že milióny nevinných posielali do plynových komôr. Len preto, že boli iní? A nerozumiem, kde sa tá nenávisť berie v niektorých aj dnes, 60 rokov po Auschwitzi. Osvienčim nie je len zlý sen. Je to, bohužiaľ, skutočnosť, ktorá by sa už nikdy nemala zopakovať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
