potvrdzuje stále viac. Aký je rozdiel, či informácie dodávate, alebo ste ich konzumentom? Touto otázkou začal môj rozhovor so známou redaktorkou košického štúdia STV Dianou Murdzikovou, ktorej korene siahajú na územie horného Zemplína.

Už som prezradil, že máte korene na hornom Zemplíne. Aký je váš vzťah k tomuto kútu východného Slovenska?

"Milujem tento kraj preto, že časť mojich rodinných koreňov je z Radvane nad Laborcom, kde sa narodil môj, už nebohý dedo Ján Murdzik. Milujem i prírodu tohoto regiónu, je ešte panenská, voda v riekach je čistá, alebo sa zdá. Je na škodu veci, že sa pomaly život z mnohých obcí vytráca. Mladí sa sťahujú do rušných miest, kde majú kvalitnejšie služby i občiansky servis, no predovšetkým zamestnanie. To ma trošku bolí, hlavne keď tento kút východu navštívim."

Môžete si spomenúť na zaujímavý zážitok, ktorý sa viaže s časmi prežitými v Radvani nad Laborcom?

"U nás doma v čase môjho detstva som stále počúvala, že tam, tá naša rodina v Radvani…. Vedela som, že tam niekoho mám. Ale až počas gymnaziálnych štúdií som sa spolu s otcom a bratmi šla do Radvane pozrieť. Stálo to zato! Všetko bolo nádherné, viem, že úplne ma pohltila dobrota ľudí z Radvane. Nebola to len naša rodina, ale aj susedia, ktorí si zaspomínali na časy, keď k babke chodieval môj otec a teraz doviezol aj svoje potomstvo. Stále mám to najkrajšie spomienky a teraz rokmi sa len vylepšujú."

Kde ste trávili školské roky, a cez aké cesty vás osud doviedol k práci televíznej redaktorky?

"Základnú školu som absolvovala v Prešove, do gymnaziálnych lavíc som zasadala v Sabinove. Vysokú školu som opäť zvládla v rodnom meste, v Prešove. Novinárkou som sa túžila stať už na gymnáziu. Pracovala som v rozhlasovom krúžku, písala som do Prešovských novín, a vôbec som veľmi rada písala. Veci, ktoré som "stvorila", som aj prezentovala na hodinách slovenčiny a literatúry. Veľa som recitovala a čítala, sledovala denné správy, zaujímala sa o to, ako ide život aj za hranicami Slovenska. Po tom, čo ma na žurnalistiku neprijali, som zvládla štúdium teológie a filozofie. Nakoniec sa môj sen o novinárskom živote začal napĺňať. V lete v roku 1997 som jako elév nastúpila do STV v Košiciach, kde pracujem už ako odborná redaktorka spravodajstva."

Čo máte na svojej práci najradšej a naopak sú veci, ktoré vám prekážajú?

"Svoju prácu úprimne milujem! Je to adrenalín, každý deň na inom mieste a s inými ľuďmi. Mám možnosť vidieť nielen svet okolo nás, ktorý sa neustále mení, ale stretávam neobyčajných ľudí, s ktorými môžem na chvíľu zaznamenať ich osud a posunúť ho cez obrazovku k iným ľuďom. Moja práce je tiež o striedaní radosti a smútku...Ale taký je život. A čo mi prekáža? Občas arogancia a nadutosť niektorých ľudí, ale asi mám šťastie, lebo takých stretávam len občas."

Na začiatku som spomínal informačné technológie.Aký je váš vzťah k modernej technike, ktorá je nevyhnutnou súčasťou práce redaktorov všetkých druhov médií?

"Bez modernej techniky to ani u nás nejde! Pracujeme už s digitálnou technikou, všetko ide ľahšie a rýchlejšie. Také musia byť i naše informácie. Predovšetkým sa musia k čitateľom, či k divákom dostať ešte "za horúca ".

Práca regionálneho spravodajcu, či redaktora je špecifická okrem iného aj tým, že na rozdiel od kolegov, ktorí sa venujú celoslovenským témam, musí regionálny novinár poznať podstatu problému a súvislosti omnoho hlbšie. Na ktorú "naj" reportáž si spomínate najradšej a prečo?

"Mám veľa zážitkov... Pri výrobe niektorých reportáží mi padali slzy šťastia, ale aj sklamania. Nezabudnem na rodinu Hiršnerovcov z Rokytova pre Humennom, na ich silu viery. Spomínam aj na ženy z okolia Trebišova, ktoré si v mraze pred zatvorenou bránou pýtali od majiteľa konzervárne peniaze na chlieb pre deti, lebo im nevyplatil mzdy, aj mnohé ďalšie dramatické príbehy, ktoré prináša život. Keď rozprávam o svojej práci známym či priateľom, odporúčajú mi napísať o tom knihu. Možno sa nechám nahovoriť."

Mali ste už pri výkone svojej práce strach?

"Áno, mala, keď sa mi kvôli zverejneniu pravdy začal niekto vyhrážať, aby som radšej neopúšťala svoj domov. Ale aj s takýmito vecami musí novinár počítať."

Podľa niektorých ľudí pôsobíte na TV obrazovke jemne extravagatne. Je to pravdepodobne zásluhou šperkov, ale aj štýlového oblečenia a okuliarov, ktoré máte často na sebe. Vnímate to takto aj vy? Čo pre vás znamená móda ? Podliehate jej vplyvu?

"Neviem, či som extravagantná. Ja som skôr svojská, šijem si sama od 14 rokov, dokonca som si niektoré šperky aj sama vyrábala. Ako každá žena milujem módne veci, len sa sa ich snažím inak kombinovať. Okuliare nosím ako módny doplnok, zatiaľ ešte dioptrie nepotrebujem. A ešte k šperkom tie už nájdeme v historických pohrebiskách, Aj to bolo pre ženu stvorené, aby ešte viac "dofarbili " jej krásu."

Ako to vyzerá vo vašom súkromí ? Máte vôbec čas na vlastnú domácnosť ?

"Už 4 roky existujem samostatne. Prechod bol ťažký, ale dá sa to. Je nutné sa viac uskromňovať a premýšľať, kde človek investuje peniaze. Doma ma dobre vychovali! Viem nielen variť, piecť, upratovať, či prať, ale aj meniť žiarovky, nahadzovať poistky. Som najstaršou v rodine a preto ma učili všetkému. Keď sme stavali dom, tak som aj nahadzovala do miešačky!"

Ak by si dostala možnosť zmeniť na svete jedinú vec čo by to bolo?

"Aby ľudia neumierali! Za posledné roky som stratila svojich najbližších a najmilších veľmi mi chýbajú a ich priestor doteraz nie je obsadený! A snáď ešte to, aby si ľudia viac pomáhali a menej závideli! A ako bonus, aby sa z nášho života vytratila falošnosť!"

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári