výchovy a umenia. Verejnosť ho vníma ako optimistu s hravým úsmevom a pozornými očami vždy ochotného pomôcť tam, kde ho o pomoc žiadajú. Neraz už o tom presvedčil mladých začínajúcich autorov, svojich študentov, no aj amatérskych výtvarníkov. Neraz im venoval svoj voľný čas na seminároch, účasťou v súťažných porotách, alebo na výstavách. Jednoducho, svojrázny, no najmä tvorivý učiteľ.
Takého ho pozná mnoho Prešovčanov. Tak sa totiž cíti, hoci korene má v Gemeri, v Rimavskej Sobote. O niečo menej je takých ľudí, ktorí poznajú jeho maliarsku tvorbu, hoci má za sebou desiatky autorských aj kolektívnych výstav. No aj takí navonok čitateľní ľudia majú svoje tajomstvá.
Jedným z Bartkových tajomstiev je Grécko. Krajina slnka a mora. Túžbu spoznať ho nosil v sebe od detstva. Ako sa nám priznal, už ako chlapec, keď listoval v Zamarovského knihách sníval o tom, že raz tú krajinu spozná naživo. Trvalo to síce roky, ale sen sa mu splnil. Dokonca niekoľkokrát. Po každej z takýchto ciest si priniesol domov množstvo námetov, ktoré potom pretavil do obrazov až vznikla zaujímavá kolekcia. Jej atraktívnosť potvrdzuje aj fakt, že v týchto dňoch sa Gréci zoznamujú s jeho tvorbou v Aténach. V KEO Galery prezentuje výstavu pod názvom Nadšený Gréckom. "Mal som dobrý pocit , keď mi rodení Gréci povedali, že z mojich obrazov cítia lásku k ich krajine," povedal nám na okraj výstavy. V kolekcii 34 obrazov, 22 menších pastelov a 12 veľkoplošných obrazov zachytil motívy z pobytov v posledných dvoch rokoch. Sú to akési dva cykly. Impresie, umelecké štúdie a fantazijný pohľad na krajinu vytvorený mozaikovým kombinovaním motívov. Výstava bude mať ešte dve reprízy. Jednu na ambasáde SR v Aténach a druhú v mestskej časti Keratsini.
V úzkom kruhu priateľov pripúšťa, že má pocit, akoby do Grécka patril. Zaujalo nás to a tak sme sa pýtali. Prečo? "Prvýkrát som sa tam dostal ešte za socializmu, v roku 1982. Bol som priam šokovaný z intenzívnej farebnosti gréckej krajiny. Neočakával som, že vo voľnej prírode budú také intenzívne farby mora, vnútrozemia, rastlín. Bol som dojatý rozmanitosťou krajiny. Ohromilo ma striedanie roviny s horstvami , nezvyčajné skalné stĺpy, jaskyne či kláštory. Jednoducho, kontrasty od vyprahnutej krajiny stredomorského typu až po sviežu krajinu, údolie motýľov na Rhodose a podobne." Od turistických dojmov nebolo ďaleko k umeleckým aj ľudským. Práve tá posledná dimenzia ho priviedla k tomu, že sa začal učiť hovoriť grécky. Nie však bez problémov. Na Slovensku totiž nebola učebnica a tak si musel pomáhať ruskou verziou. Zdá sa, že to zvládol. Keď sa opakovane vracal do Grécka na študijné pobyty či sympóziá, zahral si na otvorenej scéne na Rhodose aj Ezopove bájky. Jeho gréčtine obecenstvo rozumelo.
Nedalo nám, aby sme sa neopýtali na nejaký zážitok s tamojšími ľuďmi. Ani sme ho nemuseli prehovárať a vyrozprával nám príbeh, ktorý zažil v jednej malej taverne. Pri obedňajšej sieste sa mu stalo, že naňho čašníčka, inak mladá černoška, prevrhla podnos s nápojmi. Veľmi sa mu ospravedlňovala. Utierala ho a s hrôzou čakala, čo sa stane, keďže sa bála o miesto. Na hluk totiž vybehol na terasu aj majiteľ taverny. No Bartko je človek so zmyslom pre humor a tak jej prstom ukazujúc na líce naznačil, že prijme ospravedlnenie za bozk. Najprv to nepochopila a začala mu líce utierať utierkou. Po chvíli však na to prišla a pobozkala ho. "V tej chvíli sa v taverne ozval potlesk. Až vtedy som si uvedomil, že ľudia čakali, ako sa zachovám. Šéf taverny mi ako odškodné poslal fľašu vína. Krásne bolo aj to, že sa táto príhoda v mestečku rýchlo rozniesla. Hneď na druhý deň mal dekan gréckej filologickej fakulty poznámku. Vraj počul, že sa rád bozkávam s černoškami," vyrozprával nám príhodu, ktorá ho pobavila aj s odstupom času.
Jano Bartko je však aj otec a manžel, preto sme vyzvedali, aký je v súkromí. Vraj sa nevyhýba žiadnym domácim prácam. Z času na čas niečo doma opraví, alebo aspoň navrhne dizajn pri prestavbe bytu ako naposledy, keď prerábali bytové jadro. Varí dokonca rád, ale len mäso a morské špeciality. Do cestovín sa nepúšťa. Keď boli deti malé, raz to skúšal s palacinkami. Nevydarili sa a odvtedy sa o to radšej nepokúšal. Podobne to dopadlo s pudingom. "Deti konštatovali, že to bol sladký kakaový betón," priznal sa so smiechom. Zaujímavé je, že oveľa náročnejšie špeciality zvláda vraj v pohode. Manželka Eva, inak tiež učiteľka, mu tieto kulinárske úlohy celkom rada prenecháva.
V súčasnosti sa obaja tešia zo syna dcéry Jany, ich prvého vnuka Emanuela. Syn Juraj pôsobí ako farmaceut v Čechách a tak sa teraz stretávajú zriedkavejšie, ako by si obaja rodičia želali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
