strojársky technológ sa k nej dostal vo svojich dvanástich rokoch. "Niektorí kamaráti zbierali odznaky, známky alebo zápalkové škatuľky. Mňa priťahoval lesk mincí a ich umelecká stránka. Bolo to aj platidlo a malo svoju určitú hodnotu," povedal J. Kiklica. Po II. svetovej vojne v roku 1948 boli razené veľké série pamätných mincí s vyobrazením Lenina, Stalina, Gottwalda. Boli to miliónové počty, takže sa dostali takmer do každej domácnosti. Jeho začiatky boli v tom, že ich získal od svojich príbuzných. Počas stredoškolských rokov a na ďalšie obdobie táto jeho záľuba ustúpila do úzadia a vystriedali ju iné záujmy. Jeho zbierka z detských rokov obsahovala asi päťdesiat mincí. K numizmatike sa vrátil v roku 1990 ale už v inej kvalite. O štyri roky neskôr sa stal členom košickej pobočky Slovenskej numizmatickej spoločnosti. "Tu už išlo o profesionálnejší záujem. Dostal som sa k odbornej literatúre. Začal som viesť korešpondenciu aj so Slovenskou akadémiou vied, ktorá mi poskytovala k danej problematike rôzne informácie."

K znovunavráteniu k numizmatike v štyridsiatke ho priviedol rakúsko-uhorský poltura. Získal ho od známej. "Túto mincu vydala Mária Terézia. Na jednej strane bola vyobrazená ona s rokom 1765 na druhej strane bola Panna Mária, ktorá bola patrónkou Uhorska. Veľmi som si ju vážil vzhľadom na jej vek. Neskôr som zistil, že v takom stave ako som ju mal, jej hodnota bola asi šesťdesiat korún." Postupne zistil, že dôraz treba dať nie na kvantitu ale na kvalitu. Podľa neho by pre zberateľa mala byť hodnotná minca, ktorá prešla obehom, teda bola platidlom. Dodáva, že svoju hodnotu majú aj pamätné mince.

"Moja zbierka je typová. Sú v nej drobné mince Československa od roku 1918 do 1993 z každého typu je prvý ročník a všetko v razbovej kvalite. Bohužiaľ ju nemám ešte uzatvorenú pretože niektoré zdanlivo obyčajné mince napríklad desaťhaliernik z roku 1962 je problém zohnať v super kvalite." Na druhej strane má kompletnú zbierku slovenských mincí od roku 1939 do 1945, to znamená zo Slovenského štátu. "Je v precíznej kvalite. Dal som sa aj na rarity v našom mincovníctve. K desiatemu výročiu slovenskej republiky vyšla desaťtisícovka v tvare kosoštvorca. Vzbudila u mňa pozornosť lebo bola na vysokej umeleckej úrovni a bolo jej málo kusov, takže je pomerne vzácna."

V zbierke J. Kiklicu sa nachádza aj súbor súčasných slovenských bankoviek v podobe mincí. "Sú to bankovky v striebre. Po tomto súbore išli numizmatici veľmi usilovne. Podarilo sa mi ho získať prostredníctvom bývalého viceguvernéra Národnej banky Slovenska Mariána Tkáča. Je treba mať isté vyšľapané cestičky."

Zahraničné mince Kiklica nezbiera. "Zbieral som Rakúsko-Uhorsko. Mince, ktoré vydal František Jozef I. Je to veľmi náročná zbierka. Ide o 1200 druhov a málo kto aj z prominentov ju má dobudovanú. Dokonca si dovolím tvrdiť, že úplne kompletnú ju nemá nikto."

V minulosti ho lákalo zbierať aj bankovky, no v súčasnosti sústreďuje pozornosť iba na mince pretože, by to bol veľký záber. "Numizmatik si musí zvoliť v akej rovine bude pracovať. Zbierať sa dajú štáty, časové úseky, obdobia panovníkov. Je tu množstvo variácií a nedá sa púšťať do všetkého."

Košickú pobočku slovenskej numizmatickej spoločnosti považuje u nás za jednu z najlepších, ktorá vykazuje bohatú činnosť. "Dvakrát do roka sa konajú aukcie. Pri tejto príležitosti sa vydáva katalóg a štyrikrát do roka býva burza, kde sa zúčastňujú nielen numizmatici ale aj zbratelia odznakov, známok, starožitností a zbraní z celého Slovenska ale aj zo zahraničia."

Z okresov Stropkov a Svidník nepozná nikoho, kto by sa numizmatikou vážnejšie zaoberal. "Viem, že niektorí majú nejaké zbierky, ale často nevedia čo majú." J. Kiklicu často pozývajú, aby im identifikoval a ohodnotil ich mince. "Numizmatika sa v poslednej dobe dostáva na komerčnú rovinu. Už je menej aktívnej ochotníckej činnosti a vedeckého bádania, ale sústreďuje sa to predovšetkým na biznis. Tento trend ma dosť mrzí. Keď som vstupoval do pobočky mala 320 členov. Po desiatich rokoch sa to scvrklo na 120. Ja dokážem pri štúdiu mincí a literatúry presedieť hodiny. To deväťdesiat percent numizmatikov nerobí."

Vždy keď sa J. Kiklicovi dostane do rúk nejaká nová minca, hneď vezme lupu a pozerá obraz, kvalitu. "Naposledy to bolo pri euro minciach. Majú dobrú kvalitu." Prezradil nám, že základ získavania mincí je na burzách a aukciách. "Mojou najvzácnejšou mincou je momentálne dvadsaťhaliernik z roku 1947 jeho hodnota je okolo štyritisíc korún. Keď je kvalitná minca a chýba mi do zbierky som ochotný za ňu dať toľko, koľko si predávajúci zapýta." Dozvedeli sme sa, že existujú tri ceny. Prvá je katalógová, druhá je trhová a tretia je zberateľská. Konečná cena je výsledkom všetkých troch. J. Kiklica dal za mincu najviac štrnásť tisíc Sk. "Bola to hliníková jednokoruna ročník 1947. Bohužiaľ som ju neskôr musel predať."

Zaujímalo nás koľko je najviac ochotný zaplatiť za mincu. "Chýba mi napríklad päťkorunáčka z roku 1937. Stojí štyridsať tisíc. Dal by som ich, ale momentálne mi to nedovoľuje ekonomická situácia. Musel by som dlho šetriť." Čo by na to povedala manželka? "To by už bolo horšie," povedal zo smiechom. Priznal, že čo-to nakúpil z ušetrených peňazí aj za jej chrbtom. Najdrahšiu mincu zažil na aukcii v Trenčíne. "Bola z oblasti Tirolska, kde sa začali raziť prvé toliarové mince. Vyvolávacia cena bola deväťdesiattisíc a chlapík dal za ňu raz toľko. Každý si musí uvedomiť na čo má."

Na záver ešte jedna rarita. Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od roku 1328. "Mali by sme byť na ňu všetci Slováci hrdí, pretože je to svetový unikát."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári