pranostík, z ktorých viaceré sú staršie ako 500 rokov a je pravdepodobné, že v sebe naozaj i súčasníkom nesú zrnká poznatkov mnohých predchádzajúcich generácií.

Jednou z najstarších stredoeurópskych pranostík, pochádza z roku 1471, je táto česká veštba: "Bude-li den jasný na svatého Pavla obrácení, ten rok v ničemž nedostatku nenie. Pakli mlha bude, tehdy zvěř i člověk duše zbude. A budou-li ten den větrové, to se zbúřie proti sobě národové. Bude-li déšť nebo sníj pršeti, pro dravo se o zdraví starati."

Pochmúrny obsah tejto dávnej pranostiky umocňnujú aj ďalšie. Napríklad: Ak na svätého Pavla obrátenie príde dážď alebo bude snežiť, v tom roku mnohým ľuďom bude hlad hroziť. Ľudia sa 25. januára vždy dosť obávajú aj vetrov - vtedy totiž nemožno vylúčiť výskyt infekčných ochorení, v minulosti dokonca moru. Niekde sa vravieva: Ak na obrátenie Pavla bude vietor viať, chlapcov budú v tom roku na vojnu brať. Na druhej strane, roľníci si smery vetra pozorne všímali aj preto, lebo vraj z ktorej svetovej strany v tento deň fúka, odtiaľ možno čakať kupcov na obilie, ktorí za žitko aj najviac zaplatia.

Tak ako pri mnohých iných pranostických termínoch, aj pri dnešnom sa ľudia vždy najviac vytešujú zo slnečného počasia. Vraví sa: Svätý Pavol jasný, prináša rok šťastný a tiež: Na svätého Pavla pohoda - bude dobrá úroda. Slnečný alebo polojasný deň má však aj iný význam. Je známa skúsenosť: Ak na obrátenie Pavla svieti slnko, alebo jeho lúče spoza mrakov aspoň presvitajú, po tomto dni čakaj viac snehu ako pred ním.

Vidiečania majú v súvislosti s dneškom naporúdzi aj ďalšie múdrosti - obrátenie Pavla označujú za polovicu zimy a práve v tomto čase sa údajne v medvedích spálňach odohráva menšie brlohotrasenie, pretože macovia sa obracajú na druhú stranu. Hlavné však je, že dňa nám mesiac a niečo po slnovrate očividne pribúda a naši predkovia konštatovali: Na Pavla je už deň o chlapský krok dlhší.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári