psom, ktorú vykonávajú aktivisti Únie vzájomnej pomoci ľudí a psov (UVP) sa po ťažkom rozbehu - bez pochopenia kompetentných - začína slušne presadzovať. Svoje opodstatnenie už dokázala u detí v Ústave sociálnej starostlivosti na Opátskom, v detskom domove v Ždani i v Nižnej Kamenici. Ich výsledky zarezonovali natoľko, že dnes už UVP nestíha uspokojovať dopyt ostatných inštitúcií. Na jednu takúto terapeutickú hodinu v Detskom klube, sme sa prišli pozrieť i my.
Na žinienke leží trojročný Tomáško. Trpí špeciálnym syndrómom, ktorý postihnuje podmozgovú žľazu. Tomáš nechodí, nerozpráva, nedokáže sa vzpriamiť, necíti bolesť, jeho psychický vývoj je oneskorený. Potrebuje tri krát denne cvičiť, aby sa mu vyvíjalo svalstvo a dennodenne by mal užívať rastové hormóny.
"Konkrétne u Tomáša slúži fenka Tina ako motivant na pohyb. Tým, že psík sa vie pekne obracať a ovláda rôzne "tanečné" kúsky, Tomi sa snaží jeho pohyby napodobniť. Vzhľadom k tomu, že Tomáša je veľmi ťažké dostať do určitej polohy, takouto hravou formou uňho vzniká silná motivácia, ktorá absentovala, hoci príkazom rozumel. Najradšej má, keď ho Tinka za odmenu celého vyoblizuje po tvári. A pomáha mu tiež precvičovať jemnú motoriku. Ešte pre dvomi sedeniami sa mu nedarilo zobrať do ruky predmet, chytiť ho a odhodiť. Dnes mu to už ide. Zvlášť keď mu Tinka predmet vzápätí donesie späť," hovorí Dana Tóthová (UVP), majiteľka terapeutickej kríženky Tinky.
Dominika je nepokojná a jej pohyby sú veľmi nekoordinované. Tina je jediný objekt, za ktorým má snahu sa otočiť, dosiahnuť ho, pohladiť. V prítomnosti psíka sa očividne upokojuje a živo sa snaží o kontakt so zvieratkom.
"Keď ju potrebujem napolohovať, teda, ak chcem aby sa správne otočila a precvičila si napríklad chrbtové svaly, jediný stimul na vzpaženie a mnohé iné pobyhy, ktoré by sama nikdy nespravila, je práve psík," pokračuje Dana Tóthová.
Kožúšok psíka je príjemný na dotyk a hyperaktívne, nervózne deti učí hladenie zvieratka aj prirodzene relaxovať.
"Tinka je nezvyčajná tým, že sa dá využiť aj ako asistenčný pes a veľmi pomôže, keď mi pozbiera a podá veci, ktoré mi spadnú a neviem sa po ne zohnúť. Je mojim snom mať takéhoto psa, učím sa ho zatiaľ trénovať," hovorí vozíčkar Majo.
Kontakt so živým tvorom formuje u detí vzťah k zvieratku ako k spoločníkovi. Pri spoločnom výcviku a plnení povelov sa z neho stáva priateľ. Buduje v nich zodpovednosť, starostlivosť, toleranciu, empatiu voči iným. Canisterapia sa preto osvedčila aj ako vhodná výchovná metóda detí v detských domovoch či internátnych ústavoch.
"V jednom takomto domove som mala v skupine chlapca, ktorý bol známy svojou neznášanlivosťou k ostatným deťom, ktoré provokoval a šikanoval," hovorí Henrieta Nehilová, ktorá pracuje so svojimi dvomi psíkmi, novofundlanďanom Burkušom a fenkou Iris.
"Po niekoľkých sedeniach cez názorné ukážky pochopil, že pes je zraniteľné stvorenie, rovnako ako človek. Po pol roku sa chlapec dokonca stal mojim najväčším pomocníkom a jeho šikana voči ostatným sa viditeľne zminimalizovala," vysvetľuje H. Nehilová. Ako dodáva, u detí z domovov a špeciálnych škôl je špecifický problém akéhosi asociálneho postoja voči všetkému okolo, keďže násilný vzor správania si často nosia už z domu od rodičov. Pes je preto výborným objektom na vybudovanie si priateľského, citlivého vzťahu a správania k živej bytosti.
"V internátnej škole v Ždani som napríklad mala na sedení asi dvanásťročného chlapca ktorý bol od všetkých izolovaný, nekomunikatívny, negatívne naladený. Deti ho za to ignorovali," pokračuje Henrieta.
"V tom čase som pracovala so psíkom, ktorý bol po operácii a na chrbte mal jazvu. Keď to tento chlapček zistil, bol úplne užasnutý z toho, že aj pes môže mať nejaké problémy, cítiť bolesť, byť celý život poznačený. Sám od seba prišiel a postupne, prostredníctvom kontaktu so psom, otvoril ústa a začal prvý krát hovoriť o sebe. Bol to pre nás veľký úspech. Priznal, že ho doma bijú, nedávajú mu jesť, hasia na ňom ohorky. Trápenie zvieratko i chlapca zblížilo," dopĺňa Henrieta Nehilová.
A v čom je nemá tvár lepší terapeut ako človek?
"Pes má priame reakcie. Nepretvaruje sa a nesúdi. Nič vám nevyčíta. Môžete mať akékoľvek problémy, psík vás privíta stále rovnako. Nerozdeľuje ľudí na chorých a zdravých, bielych či čiernych, nemá predsudky a má rád rovnako všetkých. A hlavne, zviera nereprodukuje reč ďalej. To čo mu poviete, si nechá pre seba," zhodli sa obe canisterapeutky.
Momenálne v Košiciach funguje asi desaťčlenná canisterapeutická skupina. Výber zvierat je veľmi prísny. Terapeutické psy musia byť pokojné a znášanlivé a musia tvoriť zohratý pár so svojim majiteľom.
"Škoda len, že nemáme vhodný dopravný prostriedok pre naše výjazdy. S takým počtom psov nás do MHD ani do autobusov SAD nepustia. Vzhľadom k tomu, že svoju činnosť vykonávame dobrovoľne, veľmi by nám pomohlo ak by sa ozval niekto, kto by nám vedel poskytnúť nejakú viacmiestnu dodávku," ukončí Henrieta Nehilová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
