V budhistickom kláštore sa modlila ako kresťanka

Po nedávnom zemetrasení v Indonézii bolo jednou z najviac postihnutých krajín v juhovýchodnej Ázii exotické Thajsko. Prílivová vlna cunami tam po sebe zanechala spúšť najmä v turistických letoviskách. Jedným z tých, kde voda napáchala najväčšie materiálne škody a vybrala si daň v podobe tisícok obetí, bol i ostrov Phuket. A práve na ňom mala v pláne stráviť zimnú dovolenku Košičanka Petra Pobožná, ktorá sa do povedomia verejnosti dostala ako finalistka súťaže Miss Slovensko 2003. Bola to iba zhoda náhod, kvôli ktorým let na ostrov presunula na neskôr a to jej možno zachránilo život...

Petra študuje štvrtý rok na Vysokej škole J.A. Komenského v Prahe odbor andragogika. Vlani koncom decembra si v predtermíne urobila šesť skúšok a tak mohla s pokojným svedomím baliť kufre na dlhú cestu. Už tretí rok sa spolu s Thierrym, svojim belgickým priateľom, chodí počas zimy zrekreovať do Thajska. Aj tentoraz sa na slnenčné pláže veľmi tešila.

"Letela som nemeckou leteckou spoločnosťou Lufthansa z Prahy do Mníchova a odtiaľ do hlavného mesta Thajska Bangkoku," spomína Petra. Keďže do Thajska priletela 25. decembra večer, spolu s priateľom a jeho dvoma kamarátmi sa rozhodli, že na Phuket sa už presúvať nebudú. Bola by to síce iba hodina letu, ale načo sa ponáhľať. Veď sú na dovolenke, kde je na všetko času habadej...

"Keďže som bola v našej partii jediná žena, mala som vymoženosť navrhnúť program." Nevedno, či to bola akási predtucha, ktorá Petre našepkala, aby ostali v Bangkoku. Každopádne, jej voľba - letieť na Phuket až na druhý či tretí deň, sa neskôr ukázala ako osudová. "Chcela som vidieť mesto a jeho kláštory, historické pamiatky, krokodíliu i hadiu farmu a samozrejme nakupovať."

Ubytovali sa teda v hoteli Conrad Bangkok a spriadali plány na najbližšie dni. So zmenou pôvodného plánu si Slovenka a traja Belgičania veľké starosti robiť nemuseli. Cestovná kancelária im totiž zabezpečovala iba letenky. Ubytovanie na ostrove Phuket si vybavovali cez internet. Stačilo tam zavolať, že príchod sa o jeden - dva dni prekladá a hotovo.

Zdržanie ju zachránilo

Na druhý deň 26. decembra prišlo zemetrasenie i následná prílivová vlna. "Boli sme práve na raňajkách, keď sme okolo seba videli vzrušene sa rozprávať miestnych ľudí. Hneď sme tušili, že sa niečo stalo. Po návrate na izbu sme si zapli televízor a tam práve ukazovali Srí Lanku, Indonéziu, Maledivy... A potom Phuket. Bola tam doslova spúšť, všetko zničené. Okamžite sme zisťovali, ako to vyzerá v hoteli Mariot Residence, kde sme mali rezervované ubytovanie."

Správy neboli potešujúce. Cunami zničila takmer celé pobrežie, vrátane spomínaného hotela. Väčšina jeho budov bola iba z dreva a tak reštauráciu, bary či ďalšie menšie stavby voda doslova zmietla. Ani ubytovacie priestory, nakoľko šlo o jedno či dvojposchodové domčeky, sile cunami neodolali. Obrovský tlak z nich zariadnie aj ľudí doslova vysal. "Všetko mi dochádzalo až postupne. Nebyť nášho zdržania v Bangkoku, som tam mohla byť aj ja..."

Petra okamžite volala na Slovensko, aby dala vedieť, že je v poriadku. Veď o jej zámere, ostať v hlavnom meste Thajska, nikto v Košiciach nevedel. Naopak. Všetci príbuzní si mysleli, že už je na Phukete a pri pohľade na zábery v televízii im bolo všelijako. Strach mali najmä preto, lebo Petra mala mobil vypnutý. "Keď som sa konečne ozvala, boli všetci veľmi šťastní."

Musela mať zahalené ramená

Nakoľko cunami zničila väčšinu hotelov na Phukete, Petra s partiou si hľadali náhradný program. "Ostali sme ubytovaní v hoteli Conrad Bangkok a odtiaľ sme si každý deň robili výlety. Vždy na raňajkách sme sa dohodli, čo budeme robiť. V prvý deň to bola návšteva jedného kláštora. Bol to veľký komplex budov a trvalo poriadne dlho, kým sme väčšinu z nich prešli.

Ako v každom budhistickom kláštore, aj v tomto sa museli návštevníci vyzuť. Novinkou však bolo, že muži i ženy museli mať zahalené ramená. Teda žiadne tielka alebo blúzky na ramienkach. "Pri vchode som dostala akýsi svetrík, ktorý predo mnou zrejme použilo množstvo iných turistiek. Úmerne tomu aj vyzeral. Bolo mi v ňom veľmi nepríjemne, ale čo som mala robiť... Tak som si ho otočila naruby a iba tak zľahka prehodila cez ramená." Povinnosť byť bosí turistom nevadila. Dlažba síce bola chladná, ale v tej horúčave pôsobila skôr osviežujúco.

"Thajčania i turisti, ktorí do kláštora vstupovali, si pri vchode kupovali mince. Tie potom po vhadzovali do nádob, ktoré boli rozmiestnené po obvode budovy. Vraj pre šťastie." Urobila tak aj Petra. Možno z vďaky za šťastie, ktoré sa na ňu usmialo v podobe odloženého letu na Phuket... "Okrem toho ľudia zapaľovali sviečky a modlili sa. Aj ja som sa pomodlila. Síce ako kresťan, ale myslím si, že forma nie je podstatná. Boh je iba jeden a všade má rovnaký význam. Akurát, že každý má pre neho iné meno..."

Po prehliadke kláštora absolvovala Petra i jej priatelia tradičnú thajskú masáž. Padla im vhod, lebo boli poriadne uťahaní. "Masérky, lebo väčšina sú ženy, vytvárali tlak na určité body. Prstom, dlaňou, päsťou i lakťom." Hoci to môže byť nebezpečné, aj váhou celého tela. "Doslova som počula, ako sa mi v tele ozývajú všetky kostičky. Tá masáž ma dokonale uvoľnila a bola veľmi príjemná. Aj moji priatelia boli spokojní." Nečudo. Veď keď sa muža dotýka mladá Thajčanka, ulahodí to telu i celému organizmu...

Obvyklým bodom programu takmer každého dňa boli nákupy a na tie sa Petra veľmi tešila. Lákala ju atmosféra, množstvo tovaru, ceny i možnosť zjednávania. "Okrem obchodov so značkovým tovarom sú tam aj rôzne ´fejky´, kde sa predávajú ich napodobeniny. Mojou srdcovou záležitosťou sú kabelky a kožená galantéria značky Louis Vuitton. Bola som šokovaná, keď som tam videla lacné napodobeniny, navlas podobné drahým originálom." O tie určite záujem nemala. Nakúpila si rôzne šperky z bižutérie, ako náušnice, prstene. Tiež krásnu thajskú obuv, hodvábne šatky, a samozrejme darčeky pre rodinu. "Kúpila som si ako obyčajne ďalšiu kabelku a bundičku /veď kabelky sú moja srdcová záležitosť :-)/Obe z kožušiny, ktorou bol naružovo farbený zajac. A keď sa mi konečne pošťastilo zohnať svoju veľkosť tričiek značky Lacoste a dokonca v ktorejkoľvek farbe, nevedela som ich kúpe odolať. "

Opica - zlodejka

Program jedného z ďalších dní patril výletu loďou. Za tri osoby sa platilo 1500 bathov, čo je asi 30 euro. Keďže rieka tečie stredom mesta, Petra videla najväčšie hotely v Bangkoku, stojace na jej pobreží. Loďou sa neraz dalo zájsť i do reštaurácie či do častí, kde žije chudoba. "Videla som, ako žijú jednoduchí ľudia. Bola som zhrozená z toho, že sa v rieke kúpu, vykonávajú toaletu, či umývajú v nej riad. Neraz prišli k našej loďke a ponúkali rôzny tovar."

Počas výletu navštívili aj hadiu farmu. Obecenstvo sedelo ako v cirkuse kde v strede krotiteľ predvádzal nebezpečné kúsky s hadmi, dráždil ich a odoberal im jed. Petra sa vraj trochu bála, lebo kobry boli blízko. Krotiteľ tiež vysvetľoval, ktorý had má aký silný jed a po akom čase od uštipnutia človek zomiera. "Boli sme aj v zoo, kde ma zaujala krotená opička. Bola na vodítku a kto chcel, mohol sa s ňou odfotiť. Cena bola ľubovoľná. Každý dal jej majiteľovi toľko, koľko chcel."

Bol to dobrý biznis, veď zoo sa hemžilo deťmi a každé sa túžilo s opičkou odfotiť. Aj Petra, no takmer to oľutovala. "Hneď keď som ju vzala na ruky, mi začala kradnúť veci. Náušnice i okuliare, otvárala mi kabelku. Ale aj tak bola milá a hoci to majiteľ neodporúčal, chcela som ju pohladiť a vtedy ma kusla do prsta..."

Nemenej zaujímavý bol aj výlet ku legendárnemu mostu cez rieku Kwai pro meste Kanchaburi. Pri jeho budovaní pre japonskú armádu zahynulo počas 2. svetovej vojny veľa vojnových zajatcov. Angličania, Austrálčania i Kanaďania. Most, ktorý bol hneď po dostavbe zničený lietadlami US airforce, sa stal námetom pre niekoľko filmov.

Muži s prsiami

Samozrejme, Petra navštívila aj niekoľko diskoték. Napríklad v hoteli Hyet hrala živá černošská hudba a okrem turistov sa tam zabávali aj thajské dievčatá. "Pri vstupe sa kontroluje, kto ide dnu. Veľa thajských dievčat tam čakalo, ale neuspelo. Ale ak prichádzali muži, najmä turisti a nejakú si vybrali, tá im potom robila spoločnosť celú noc."

Je známe, že Thajsko je turistami vyhľadávané najmä kvôli neviazanému sexu. Ak je muž s dievčaťom spokojný, ostanú spolu aj niekoľko dní. A, samozrejme, aj nocí... "Boli sme sa pozrieť aj na diskotéke, kde bolo veľa dievčat - prostitútok z východnej Európy. Ukrajinky, Rusky, Rumunky. Keďže bary sú v Thajsku oficiálne otvorené iba do druhej hodiny v noci, existujú aj tzv. ilegálne bary, kde sa dá zabávať až do rána. Chodia tam páriky ale aj osamelí muži, vypiť si či hľadať partnerky..."

Ak si turista nejakú vyberie, zaplatí bossovi okolo 2000 bathov, čo je asi 40 eur. Približne 1200 bathov si necháva on, zvyšok dostane dievča. "Zaujímavé je, že ak sa dievčaťu muž nepáči, môže ho odmietnuť. A boss, ktorý na všetko dohliada, jej neprikáže, že musí. Je to iba na jej vôli." Prostitútky tam majú väčšie slovo ako u nás. Každý si uvedomuje, že muži z celého sveta chodia do Thajska kvôli nim. A preto sa k ženám domáci ´pasáci´ správajú ohľaduplne. "Videla som napríklad, ako si v bare hľadal spoločníčku jeden drzý Nemec. Dievča s ním odmietlo odísť a boss vôbec nezakročil. Ten Nemec si musel ísť hľadať partnerku inam."

A ešte jedna príhoda z baru. Petra aj s priateľmi vošli do jedného, kde tancovali dievčatá len v miniaturných bikinách. "Boli naozaj veľmi pekné. Mali nádherné postavy i tváre. No až keď sme si sadli a jedna z obsluhujúcich prišla k nám, zistili sme, že je to vlastne muž, chirurgicky upravený na ženu." Tanečníci mali krásne prsia, no v dolných častiach plaviek to, čo zvyknú mať muži. Ale našli sa aj takí, čo už nemali ani to... "Keby sa v takých baroch dalo fotiť, určite by som si urobila niekoľko záberov na pamiatku," poznamenala Petra s úsmevom na tváry.

Silvester s výhrou

Silvester Petra oslávila na párty v hoteli Hyet. Vstupenka stála 7 tisíc bathov, čo je asi 140 euro. Ohňostroj tentoraz kvôli smútku za obeťami cunami chýbal, ale inak bola zábava na úrovni. "Nový rok som privítala o šesť hodín skôr, ako moja rodina na Slovensku. Kým oni sa ešte iba chystali na oslavy, ja som im už telefonovala a posielala esemesky s blahoželaniami."

Súčasťou silvestrovskej zábavy bolo žrebovanie vstupeniek, teda čosi ako tombola. Prvou cenou bol dvojtýždňový zájazd na Havajské ostrovy, druhou trojdenný pobyt v hoteli Hyet. A práve ten Petra vyhrala. Namiesto 3. januára, kedy mala v pláne vrátiť sa do Európy, sa teda s Thierrym sťahovala do päťhviezdičkového hotela. Až do 6. januára si program vypĺňali ďalšími výletmi, masážami, opaľovaním i nákupmi.

Keďže pôvodnú letenku Petra zrušila, musela si hľadať náhradnú. A to bolo v tom čase komplikované, lebo prednosť mali turisti, ktorí sa vracali z oblastí, postihnutých cunami. Napokon sa po trase Bangkok - Istanbul - Mníchov - Praha dostala šťastne do Európy.

Róbert BEJDA

Autor: Jedlo zabúdajú na sporáku

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári