"Mám najazdených niekoľko miliónov kilometrov, veď sme hrávali na severe ale aj juhu Európy, vo Švajčiarsku, v Nemecku. Vodičský preukaz som získal v roku 1968 - hneď ako to bolo možné, dokonca sa musím priznať, že chvíľu som šoféroval aj bez neho. Šoférovať ma učil otec. Prvý krát som si sadol za volant na našom dvore a mal som prejsť von cez úzku bránu. Bol november, vonku mrholilo a mrzlo, na ceste bol čistý ľad...," spomenul si na svoju šoférsku skúšku ohňom G. Szabados.
Prvým autíčkom, ktoré na cestách vyskúšal, bol Fiat 850. "Kúpili sme ho v Tuzexe a musím povedať, že naozaj poslúchalo. Nikdy sme s nim nemali problémy. Mojim vysnívaným autom však je Subaru s náhonom na všetky štyri kolesá. Zišlo by sa mi, pretože sa často nemôžem dostať k našej chate. Vedie k nej strmá cesta a ´štvorkolkou´ by som ju zvládol."
Dnes vlastní G. Szabados Volkswagen Passat a je s ním veľmi spokojný. "No netrúfol by som si pustiť sa do opráv na ňom. Voľakedy bolo jednoduchšie opraviť si auto aj doma, no dnes sú tie autá úplne iné a ja opravy radšej nechám na servis. Sledujem olej, vodu v ostrekovači a brzdnú kvapalinu." Svojmu súčasnému autíčku meno nedal, no rád si zaspomína na svojho spoločníka na cestách - na Gašpara. "Mali sme mikrobus, ktorým sme chodili hrávať do zahraničia a to auto snáď vedelo naspamäť všetky naše cesty za koncertami. Dokonca sa mi dva krát za volantom tohto auta stalo, že som zaspal. Auto si však asi pamätalo stopu..."
G. Szabados za sebou - napriek odjazdeným kilometrom - nemá žiadnu vážnejšiu dopravnú nehodu. "Raz som musel strhnúť volant a prevrátiť sa do priekopy, inak by som bol skončil medzi kolesami nákladného auta, ktoré mi vošlo do cesty. Našťastie sa nikomu nič nestalo..." Na bezohľadných vodičov má G. Szabados ťažké srdce. "Ja sa riadim heslom - šoférovať treba obranne. To znamená, že sa snažím čo najlepšie odhadnúť, čo chce urobiť druhý vodič, aby som vedel včas zareagovať. Našťastie sa mi to darí vytušiť a stíham tak včas a správne zareagovať."
Slovenskí vodiči sú vraj drzejší ako tí v západnej Európe. "Vo Švajčiarsku vládne na cestách najväčšia tolerancia. Stále, keď som sa vracal zo zahraničia a blížil sa k východu Slovenska, vodiči mi svojim správaním dávali vedieť, že som čochvíľa doma... Nejde ani o to, že by jazdili príliš rýchlo, no sú drzí a netolerantní. Ja sám jazdím rád rýchlo, na diaľnici v Nemecku, na kvalitnom úseku, kde nebola obmedzená rýchlosť, som skúsil ísť 210 kilometrov za hodinu," dodal G. Szabados.