že vodiči sa poučili a budú opatrnejší. Napriek tomu sa denne stáva ,že na "zebrách", kde niet svetiel, dochádza ku kolíziám, z ktorých niektoré majú veľmi smutné konce. Naši vodiči nie a nie naučiť sa, že na vyznačenom prechode je väčším pánom chodec. S úplnou samozrejmosťou to rešpektujú vodiči zo zahraničia. Sú skôr prekvapení, ak im naši chodci za ich šoférsku galantnosť poďakujú, nevedia totiž, že u nás ešte stále vládnu na zebrách necivilizované pomery.
Ani keď sa na ulici zhromaždí väčšia skupina záujemcov o prechod na druhú stranu ulice, náš vodič, česť výnimkám, nemá ani v päte, aby ich pustil. Medzi pešiakmi rastie nervozita a mnohí odvážne vstúpia na vozovku. V tomto ročnom období nie je na komplikovanom povrchu vozoviek ľahké auto ubrzdiť a nešťastie je hotové. Číha, aj keď sa pred prechodom pre chodcov stretnú na dvojprúdovke vedľa seba zahraničný a náš vodič. Tak, ako sa nám to pritrafilo na prechode pred tlačiarňami pri košickom amfiteátri. Auto s rakúskou značkou pred prechodom zastavilo a vodič nám, skupine chodcov zdvorilo gestom naznačil, aby sme prešli. Poslúchli sme, ibaže motorizovaný slovenský truľo v druhom prúde si to švihal cez zebru veselo ďalej. Spoza auta slušniackeho Rakúšana nás nevidel, nespomalil, nezastal a od nešťastia nás delili iba milimetre.
Tento problém má u nás matuzalemský vek. Väčšina vodičov sa stále cíti byť za volantom pánom celej cesty a vyhovára sa, že chodci im sťažujú beztak komplikovanú situáciu predovšetkým v mestských uliciach. Majú pravdu v tom, že disciplinovanosť v prechádzaní nepatrí u nás medzi rešpektované povinnosti. Dopravní policajti zrejme nestíhajú zamerať preventívne akcie na prechody pre chodcov tak často, ako si vážnosť situácie vyžaduje. Nevypovedaná vojna vodičov a chodcov pokračuje. Nemá víťazov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
