naozaj zapadá do kedysi veľmi obávaného obdobia studených psích dní. Ich najzimomravejšou súčasťou je obávaná a takmer vždy mocným mrazom páliaca fabiánska zima. V starých kalendároch bývalo Fabiána 20. januára a jedna pranostika nás stále ubezpečuje - Svätý Fabián je zimy pán. Starí ľudia dodnes tvrdia, že práve na Fabiána začína pravá zima, čo dokladajú svojim mrazivým obsahom aj iné populárne fabiánske pranostiky.
Vravia: Na svätého Fabiána zvoní nám ľad pod nohama. Ako to už býva, v pranostikovom svete sa ráta aj s inou alternatívou a tak k hrôzostrašnému tvrdeniu: Na Fabiána musí niekto zamrznúť, zvyknú dedovia dokladať aj vetičku - alebo sa v ľadovej vode utopiť.
Fabiánsky termín je dôležitý aj pre ovocinárov - tí najskúsenejší dodnes tvrdia, že práve v tento deň začína miazga v stromoch prúdiť nahor, a preto prerezávku treba čo najskôr ukončiť. Vzostup novej miazgy v stromoch však napriek lomcovákovým fabiánskym rečiam signalizuje, že niekde hlboko v bezpečí a teple zeme sa už budí samotná jar. Či to platí, nám našepká už deň, ktorý príde po Fabiánovi. V piatok majú meniny Vincentovia - ak sa nám v tento deň podarí uzrieť čo i len záblesk slnečných lúčov, poteší to predovšetkým pestovateľov vínnej révy. I keď do jesenného vinobrania je poriadne ďaleko, Vincentovo slnko vraj spoľahlivo naznačuje, že rok bude bohatý na dobré víno a to podľa dávnej pravdy: Keď sa Vincent slní, víno sudy plní. Termín Vincentových menín zaujíma aj prognostikov, pretože veria - aké je na Vincka počasie, také bude celé leto.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
