je tanečné divadlo na motívy kantáty Carla Orffa Carmina Burana.
Svätenie jari je mimoriadne náročná skladba. Libreto od ktorého sa však Ondrej Šoth odklonil, napísal Stravinskij spolu s maliarom Nicolasom Roerichom. Námet o prebúdzaní sa ženskosti a sebaobetovaní podnietil Stravinského k úplne novému ponímaniu rytmu. Svetová premiéra diela sa konala v máji roku 1919.
Ako sa priznal Ondrej Šoth, práca na diele znamenala obrovské nasadenie. "Nazdávam sa, že sme siahli po hranice fyzických možností tanca," tvrdí Šoth, ktorý včera na tlačovej konferencii predstavil nielen sólistov, ale aj zatiaľ externého baletného majstra. Je ním Vlastimil Harapes. "Ondrej prišiel s nápadom systematickejšej spolupráce. Súbor je mladý, ambiciózny a snaží sa viac o formu. Ja im chcem pomôcť získať ďalší rozmer, pomôcť vo výraze, pochopení filozofie tanca," prezradil Vlastimil Harapes. Na javisku Ondrej Šoth opäť pracuje s filmom. Objavia sa v ňom dokonca nahé telá tanečníkov. "Pracovali sme však s vkusom a mierou. Snažili sme sa aby film nepotláčal interpreta na javisku. A bolo to ťažké zosúladiť v podmienkach aké máme. Nemáme totiž stále k dispozícii javisko," prezradil.
Hlavná predstaviteľka Ľudmila Vasiljeva v postave Ženy mohla ukázať ako sama tvrdí všemožnú škálu pocitov. Mala pri tom možnosť načrieť hlboko do svojho vnútra. "Svätenie jari je rituál a ten vidíte na javisku málokedy,"doplnil ju tanečník Andrej Suchanov.
Osobitnou kapitolou v živote choreografa Ondreja Šotha je Orffova Carmina Burana. Inscenuje ju už po siedmy raz. V 83. roku dokonca práve s touto témou absolvoval štúdium choreografie na VŠMU práve tu v Košiciach.
Pri tomto naštudovaní vychádzal z textov potulných trubadúrov a vagabundov zo 14. storočia, ktoré zhudobnil vo svojej kantáte Carl Orff.
"Sú možno miestami až perverzné. Hovoria totiž o pokrytectve cirkvi a mocných. Nesúhlasili s vtedajšou morálkou a mali svoje názory na život. Ani my sme sa dodnes nezbavili určitých nánosov a neduhov. Carmina Burana hovorí o vzťahu jednotlivca a spoločnosti. Mňa oslovila intenzívne, keď vrcholili eštébacke represálie v čase Palachiády v Prahe, v polovici osemdesiatych rokov. Bol som rebel a celé to prostredie mi pripomínalo práve pocit z Orffovej kantáty," dodáva Ondrej Šoth, ktorý sa tentoraz popísal pod dielo nielen ako autor libreta, režisér, choregraf, ale aj ako scénograf a filmár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
