intenzívne ako v lete, a tak bol čas na rodinné a spoločenské slávnosti. Fašiangy patria dedinským veseliciam, ale aj veľkým plesom. Počas celého fašiangového obdobia sa tradične vypráža pečivo - šišky, fánky, na Zemplíne ich volajú kreple.
Na dedinách sú zabíjačky. Na stole nechýba chutná údená slaninka, údené mäso, klobásky a vaječné jedlá. Pije sa varené víno ale aj dobrá domáca slivovička. Konzumácii vaječných jedál a vyprážaných múčnikov sa totiž v minulosti pripisovala ochranná a plodonosná funkcia. Poslednú fašiangovú nedeľu sa chodilo fašiangovať z domu do domu. Každý okres mal svoje zvyky a dnes ich na mnohých miestach začínajú obnovovať. Mladí ľudia majú takto príležitosť zoznámiť sa s kultúrou predkov.
Nezaškodí spomenúť históriu. Z histórie vieme, že fašiangy boli sviatkom staroslovanských roľníkov a sú spojené s vítaním jari. Boli plné radosti a návratu slnka, čo sa prejavilo v spoločenských tancoch, zábave a hrách, v bohatom jedení a pití. Fašiangové slávnosti boli spestrené mágiou, čarovaním a zaklínaním, čo vykonávali rodoví mágovia, čarodeji, bosoráci i mastičkári. Magické obrady sa konali v rodinách, v stodolách, na poliach i na cintorínoch. Mali zabezpečiť bohatú úrodu, tučné prírastky v maštaliach, veľa medu i medoviny a zdravie novorodenému potomstvu. Po dňoch radosti a hojnosti prišli dni skromnej konzumácie a nedostatku, lebo cez fašiangy naši predkovia zjedli skoro všetko. Veď žili v čase, keď neboli schopní zabezpečiť si také množstvo potravín, aby im stačilo počas celého roka.
Obmedzovanie sa stalo zvykom, a ten sa časom zmenil na zákaz. Kresťanstvo prevzalo pôst do svojej náuky a učilo, že má očisťujúci účinok. Cez pôst prestali fašiangové veselice, zábavy i pijatika a boli nahradené účasťou na bohoslužbách, omšách a spoveďami.
Zoltán Benka, Vranov nad Topľou
Nevyľudňujme dejiny!
Rada Klubu Sobotčanov na svojom zasadnutí reagovala na správu v novinách Poprad, týkajúcu sa názvov novovznikajúcich ulíc v Spišskej Sobote. Zistili sme, že mnohí nepochopili náš návrh. Išlo nám najmä o to, že i keď sme obyvateľmi Popradu a osobitne Spišskej Soboty, vôbec nepoznáme jej históriu, ale ani ľudí - osobnosti, ktorí ju tvorili. Mnohí sa pozastavili nad tým, že ide o nemecké, maďarské či iné mená. Také zloženie obyvateľstva tu však žilo. Aj náš najväčší slovenský básnik Pavol Országh mal maďarské meno a bol Slovák ako repa, ako zvykneme hovoriť.
Osobnosti, ktoré sme navrhovali, niečo znamenali a ich sláva presahovala hranice Spišskej soboty. Naskytla sa príležitosť viac ich predstaviť najmä mladšej generácii, ale ukázalo sa, že nielen jej. Ako názorný príklad uvedieme MUDr. Augustína Szásza, ktorý v roku 1903 založil prvú nemocnicu v Spišskej Sobote a dokonca dal vlastné finančné prostriedky na jej ďalšie dobudovanie a ešte i dnes, keď sú tieto priestory predané, máme z nich osoh. Liečil našich rodičov, ale aj našich najstarších spoluobčanov. Naozaj si to nezaslúži pozornosť? O umelcoch už ani nehovoriac.
Vlastenectvo sa prejavuje poznaním vlastných dejín, ale my vo svojej úžasnej skromnosti (alebo nedbanlivosti) tomu nepripisujeme veľký význam. Na historických budovách chýbajú tabule, turisti nemajú z čoho zistiť, čím sú významné. Aj to sme mali na mysli a chceli sme niečo napraviť, ale ostali sme nepochopení.
Čo nás však mrzí ešte viac, je fakt, že sa cítime nejako podceňovaní. A prečo? Keď podobné návrhy podával Klub Popradčanov či Veličanov, nebolo zainteresované ostatné obyvateľstvo Popradu. O histórii predsa nemožno hlasovať, tú treba poznať a len na základe poznania môže vzísť návrh.
Nejde však len o názvy ulíc. Klub Sobotčanov sa nemá kde schádzať, nemá žiadne priestory pre svoje aktivity, a že je ich dosť, mohol sa presvedčiť každý, kto o nich chce niečo vedieť. Vyvíjame nemalé úsilie, aby sme ľudí stmelili a nie ich rozdeľovali, tak ako to dnešná doba prináša. Máme však pocit, že bojujeme s veternými mlynmi. Vôbec nemôžeme súhlasiť "s filozofiou mestského zastupiteľstva, že v tomto volebnom období nebudeme pomenovávať ulice po žiadnych menách, lebo meno môže vzbudzovať určitú nevôľu". Tomu sa hovorí vyľudňovanie dejín. Spišská Sobota je historická a jej históriu treba vyniesť na svetlo nášho života.
Rada Klubu Sobotčanov, Poprad
Autor: Ako vznikli fašiangy?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
