ako tento deficit vyrovnať, boli návštevy na dedine u starej mamy. Tam bol pes vždy. Neskôr sa rodina presťahovala z bytu v paneláku do domu a rozrástla sa o nového, štvornohého člena. Aj keď nemal rodokmeň plný zvučných mien, pre Stanislava znamenal splnenia sna. „Bol to síce taký malý bastardík, ale odvtedy bol u nás pes stále."
Po návrate z vojenskej služby si mladý nadšenec zaobstaral nemeckého ovčiaka a začal sa viac zaujímať o kynológiu. Spočiatku cvičil psíka len tak pre zábavu, no na radu kamarátov postupne prešiel k výcviku podľa celoštátne platných skúšobných poriadkov. „Kamaráti z kynologického klubu v Spišskej Belej do mňa stále hučali, aby som si kúpil kvalitného psa s papiermi, že ma to bude viac ťahať. Tak som si kúpil fenu Auru a povedal som si, že keď už mám psa, ktorý má navyše celkom dobrý rodokmeň, nenechám ho predsa len tak ležať."
Nenechal. Aure venoval svoj voľný čas a postupne ju učil všetko od základov psej výcvikovej abecedy až po vysokú školu. Podobným výcvikom u Stanislava Gurnika prešiel i Amoros. Ten mal pôvodne trénovať podľa kritérií medzinárodnej športovej kynológie, no trošku sa to zvrtlo. „Nie každý pes je vhodný na určitý druh výcviku. Okrem toho, že musí mať na to vlohy ako sú inteligencia a vhodná stavba tela, každý pes má navyše charakteristické povahové črty, ktoré určujú, kde by sa najlepšie uplatnil. Amoros mal niektoré vlastnosti, ktoré by pri športovej kynológii mohli prekážať. Naopak, pri polícii či iných podobných zložkách by sa uplatnil," vysvetlil S. Gurnik.
Amorosa si našťastie všimli ľudia, ktorí majú v podobných oblastiach skúsenosti a vďaka nim sa dostal až do amerického Ohia, kde pracuje v službách štátnej polície.
Aura zostala pri svojom pánovi a tiež sa jej nedarí zle. Má za sebou už aj zopár ocenení zo všeobecných pretekov, ale najviac si obľúbila stopovanie. Momentálne sa však na pár týždňov stáva pre ňu najdôležitejším niečo iné. Osem malých čiernych huňatých guličiek. A popri jej materských povinnostiach má o „zábavu" postarané aj chovateľ. „Celé sviatky som strávil v pivnici pri šteniatkach, dokonca aj Štedrý deň a noc. Aura sa síce o svojich potomkov stará, ale aj s ňou treba ísť von a dával som pozor, aby sa niečo zlé nestalo. Najzaujímavejšie na tom je, že všetky šteniatka sú psíky, ani jedna fenka," uvažuje Stanislav skláňajúc sa nad spiacimi chlpáčikmi.
Denne sa im musí venovať aj niekoľko hodín. Ak nie je práve s nimi, tak im pripravuje „bývanie" alebo študuje múdre knihy o výcviku. Aj medzi drobizgom sa totiž môže skrývať budúci šampión, ktorého treba včas odhaliť. „Niekomu by sa to všetko mohlo zdať zbytočným, ale ja si uvedomujem, že čas, ktorý venujem psíkom, nie je stratený. Aj keď to často stojí veľa nervov, pes je kamarát a vycíti radosť aj nervozitu. Všetko prežívame spolu," uzavrel S. Gurnik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
