mladšieho brata. Gobanovci majú tri vydaté dcéry a syna. Viceprimátor je aj dedom, má 5 vnukov a 3 vnučky. Zaujímavosťou je, že ako obyvateľ Švábov, ktoré často postihovali administratívne zmeny, päťkrát zmenil bydlisko, aj keď stále býval v tom istom dome. Životná dráha S. Gobana bola poriadne kľukatá. V roku dokončil Strednú priemyselnú školu (SPŠ) elektrotechnickú v Prešove. Pokračoval na Slovenskej vysokej škole technickej, na elektrofakulte, katedre technickej kybernetiky (automatizačná a regulačná technika).

"Spomienky na tieto roky vo mne vyvolávajú úsmev, lebo na tejto škole bol moderný počítač Ural 4, ktorý zaberal plochu tenisového ihriska. Na výstupe tlačil len číslice, abecedu ešte nezvládal," spomína na svoj prvý kontakt s "moderným" počítačom Stanislav Goban.

Po škole nastúpil do ZPA ako konštruktér. Odtiaľ prešiel v roku 1966 do školstva, avšak až potom, čo vyhral súd o potvrdenie platnosti výpovede. SPŠ strojnícka vtedy sídlila v jednej budove s elektrotechickou priemyslovkou, ku ktorej mal dnešný viceprimátor predsa len bližšie. Preto došlo k "bezbolestnému" prestupu. Na SPŠ elektrotechnickej učil S. Goban až do roku 1974. "Hovorievam, že mi doktori zakázali učiť. Doktori Husák a Biľak," dnes sa už z toho smeje. Čo bolo dôvodom zákazu? "Ja som sa nepretvaroval, neprestal som chodiť do kostola a to bolo vtedy nezlučiteľné s ideologickým pôsobením školstva."

Opýtali sme sa ho, či dostal výpoveď. "Nie. Mal som dilemu, či sa mám dať exemplárne vyhodiť, alebo ostať na škole, ale odpojiť sa od cirkvi, alebo odísť v tichosti. Vybral som si tretiu možnosť."

Požiadal o prepustenie zo zdravotných dôvodov a šiel do praxe, do Podniku výpočtovej techniky (PVT). Z PVT prešiel po niekoľkých rokov na podnikové riaditeľstvo Odevných závodov kapitána Nálepku (OZKN), kde budovali úplne nové výpočtové stredisko. "Odborná príprava na nový počítač EC 10-21 trvala 42 týždňov. Išlo o počítač tri a poltej generácie s integrovanými obvodmi malej a strednej integrácie." Len pre zaujímavosť, názov tohto kompjútru, ktorý skončil rozobraný v dielňach SPŠ elektrotechnickej, znel v origináli Jedinostvenaja systema.

Do školstva sa vrátil Stanislav Goban v roku 1991. "Nastúpil som na svoje pôvodné miesto učiteľa odborných predmetov na elektrotechnickej priemyslovke s batohom praktických skúseností. To už sa zavádzali aj osobné počítače - PC. Tie prvé, IBM XT, dnes už nie sú ani v šrote. Pri ďalších, IBM AT, sme už budovali počítačovú sieť. Jeden takýto počítač stál vtedy tristotisíc korún." Učil až do 1. júna 2004, kedy zmenil pôsobisko. Zástupca primátora Stanislav Kahanec odišiel do NR SR a vo viceprimátorskej funkcii ho nahradil Stanislav Goban.

Vráťme sa však do čias nežnej revolúcie. Tá musela byť pre S. Gobana zadosťučinením. A prišla práve včas: "Keďže som chcel lepšie prežívať svoju vieru, zapojil som sa do náboženského hnutia rodín, kde sme sa stretávali podobne zmýšľajúce rodiny, vzdelávali sa, povzbudzovali. Bolo to ešte za komunizmu pod vedením tajných saleziánov. Išlo o tajnú cirkev, náš kňaz bol v civile účtovníkom v pivovare. Bola to doba paradoxov, lebo keďže som mal pri mene ´vedúci´, bol som zároveň nomenklatúrny káder. Schvaľovali ma na straníckom výbore v OZKN, no bolo to tak, že keď niekoho v odbore potrebovali, tak prižmúrili oči a nevadilo, že nie je v strane."

Prituhlo tesne pred pádom totality. Gobana vypočúvali v roku 1989, kedy už Štátna bezpečnosť odhalila štruktúry tajných saleziánov v Prešove. "Nebolo to nič príjemné. Využil som svoje zákonné právo a odmietol som vypovedať." Neskôr sa dozvedel, že na Vianoce ´89 mal byť záťah na saleziánov, podobne ako bol predtým na františkánov. V tom čase však už predstavitelia vtedajšej štátnej moci stíhali akurát ratovať samých seba. "Nežnú revolúciu som privítal s nadšením. S úľavou som prijal, že sa ten hlinený kolos začal kývať. Mám úsmevné spomienky na niektorých ľudí v OZKN, ktorí v tých dňoch hovorili, že nikdy stranícku knižku nepoložia. Dnes sú z nich veľkí demokrati. Bez knižky."

Po revolúcii sa začal Stanislav Goban angažovať aj politicky. Už od času, keď sa z Verejnosti proti násiliu odčleňovalo krídlo neskoršieho Kresťanskodemokratického hnutia. Bol aj na ustanovujúcom sneme KDH v Nitre. "Z toho saleziánskeho krídla sa angažovali napríklad aj inžinier Macák, či inžinier Anderko," spomína Goban. Anton Anderko bol v tom čase aj podpredsedom KDH. Obaja dnes sedia v mestskom zastupiteľstve. "Moja politická činnosť bola obmedzená učiteľským povolaním. Do mnohých akcií vás nepustí rozvrh. Nešiel som do funkcií, prvoradá bola škola."

Odkedy mestská samospráva existuje, sedí S. Goban v mestskom zastupiteľstve i v mestskej rade (v poslednom volebnom období sa do rady dostal až potom, čo sa stal viceprimátor). Je jediným voleným predstaviteľom v meste, ktorého podporili všetky tri poslanecké kluby a za jeho zvolenie za zástupcu primátora zahlasovali všetci (!) poslanci. "Keď som to vravel manželke, tak povedala, že s veľkou slávou nastupuješ, tak rob tak, aby si neodchádzal s hanbou," povedal Goban, pričom zdôraznil, že bez manželky, na ktorej pleciach leží celá starostlivosť o domácnosť, by nemohol robiť to, čo robí. Ani teraz, ani v minulosti. Stanislav Goban ostáva pri zemi a nemá ambíciu byť ani županom, ani primátorom.

Celý život sa S. Goban venoval počítačom, ten domáci však viac obsluhuje jeho syn, ktorý je maturantom na, ehm, elektortechnickej priemyslovke. "Uniká mi ten vlak, vývoj ide prirýchlo. Hoci z práce s počítačom nemám strach, lebo tie nové sú pre užívateľov oveľa pohodlnejšie, ale opraviť počítač by som už nevedel," priznáva S. Goban, ktorý náš rozhovor zakončuje šarišským porekadlom: "Mudri še uči cali život, glupi šicko zna."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári