Fanúšikovia si iste spomenú na časy pôsobenia v prešovskom hokeji. Tomuto športu sa venoval aktívne. Vie sa o ňom, že holduje aj motorizmu. Samozrejme, hádzanej, s ktorou dokázal v krátkom čase obdivuhodné veci. Už fakt, že HK VTJ Farmakol (jedna z firiem M. Chmeliara) Prešov v sezóne 1998/1999 štartoval v najvyššej slovenskej hokejovej súťaži, bol nesporným úspechom, o ktorý sa tiež pričinil. Potom sprvu celkom nenápadne, no cieľavedome prešiel k hádzanej. Tá mužská v Prešove má tradíciu, skvelé historické úspechy. Ako to už býva, ani niekdajším majstrom sa kríza nevyhla. V jednom období to už vyzeralo na pád bývalej bašty mužskej hádzanej. Vtedy do nej vkročil M. Chmeliar. Z rúcajúcej sa bašty na Baštovej ulici za krátky čas spravil nielen krásny športový stánok pod dnešným názvom Tatran handball aréna, ale predovšetkým ju vytiahol na slovenské hádzanárske výslnie. Čoby slovenské, medzinárodné. Veď Tatran Prešov je minulosezónnym víťazom spoločnej česko-slovenskej súťaže hádzanárov HIL, majstrom Slovenska, víťazom Superpohára a Slovenského pohára. Skrátka, získal všetky trofeje, aké mohol. A navrch, v hádzanárskej Lige majstrov to Prešovčania dotiahli do historického osemfinále.

Určite to ale nebola ľahká cesta na športové výslnie. Veď keď M. Chmeliar kúpil športovú halu na Baštovej, neprajníci vtedy tvrdili, že čoskoro z nej bude sklad nejakých liečiv, nie hádzanársky stánok… Dnes je to hala, o ktorej v superlatívoch hovorili napríklad reprezentanti Francúzska, či naostatok tímy, ktoré v nej hrali Ligu majstrov. Po vynovení hádzanárskej haly získal M. Chmeliar aj tenisovú a ako sme už informovali, do tretice spoločnosť, ktorá obhospodaruje prešovskú mužskú hádzanú, koncom uplynulého týždňa kúpila aj "ženskú" športovú halu na Nábrežnej ulici v Prešove.

Voľajako ste sa s nákupmi hál rozbehli, vravíme M. Chmeliarovi… "Nie, nechcem poskupovať všetky haly v meste. Poďme ale pekne po poriadku, ako sa veci vlastne majú. K prešovskému hokeju ma pred takými desiatimi rokmi zlanáril známy motocyklový pretekár, podnikateľ Marián Troliga."

Ale veď vy ste hokej hrávali aktívne.

"Hral, ale skončil som s ním v dorasteneckom veku. Pravda, po vojenčine som, tuším, tri sezóny pôsobil v druholigovom Bardejove. Nikdy som ale nemal na to, aby zo mňa bol špičkový hokejista. Korčule šli 'na klinec', ale môj vzťah k tomuto športu ostal. Takto nejako potom došlo k tomu, že moje cesty sa stretli s cestami Miroslava Cinu v prešovskom hokejovom klube. Upresním, že ja som v ňom pôsobil hlavne ako reklamný partner. Do chodu klubu som nikdy nezasahoval a ani nikdy nijakým funkcionárom som nebol, ako sa niekto možno mylne domnieva. Iste, niektoré veci som cez moje investície mohol ovplyvniť. Miešať som sa ale do športovej stránky nechcel."

Prečo ste vlastne od prešovského hokeja odišli?

"Lebo som nevidel perspektívu. Prešov nemal také zázemie, aby mohol hrávať permanentne najvyššiu súťaž. Bol som presvedčený, že keby sme hocikoľko peňazí do hokeja dávali, stále by to bolo maximálne len o postupe a následnom zostupe. Ak už som mal do niečoho v športe investovať, tak do takého, aby to malo ten najvyšší efekt, byť lepším a najlepším."

Naozaj ste vedeli, či cítili, že to dokážete práve v hádzanej?

"Hádzanú som nikdy aktívne nehrával. Akurát na základnej škole. Avšak ani tento šport mi nebol cudzí. Vedel som o kvalitnej prešovskej hádzanárskej základni. Mládežníci Tatrana Prešov získavali jeden titul za druhým na rozdiel od hokejistov. Seniori sa ale borili s problémami. Hlavne finančnými."

Do hádzanej ste ale vstúpili iným spôsobom ako do hokeja…

"Rozhodol som sa vytvoriť vlastnú obchodnú spoločnosť, ktorá by zastrešovala športovú činnosť v hádzanej. Iné je byť reklamným partnerom, iné, ak máte vlastnícky vzťah. Potom má iné nároky keď dáva vlastné peniaze a v konečnom dôsledku to vyznieva úplne inak. Ak sú potom výsledky, neteší to iba fanúšikov, ale aj mňa. Vtedy neľutujem vynaložené prostriedky, ani množstvo času a energie, ktoré do toho dávam. Tatran Prešov je momentálne najlepší na Slovensku a je to dobrý pocit, určité zadosťučinenie."

Veľa ľudí vám vo vašich hádzanárskych začiatkoch príliš neverilo. Na Baštovej však vyrástla hala a povyrástla i samotná hádzaná v Tatrane.

"Keď som chcel, aby sme hádzanú dostali na absolútny vrchol, musel som mať vybudované patričné zázemie. Viem, mesto vtedy nemalo peniaze na rekonštrukciu pomaly sa už rúcajúceho objektu. Aj to, že tam bolo aj viacero nezmyselných ponúk na odkúpenie. Nakoniec, teraz je vidno, či je v správnych rukách. Možno hala zvonku mimoriadne nevyzerá, ale hlavne vnútrajšok je vybavený luxusne. Aj nákladnú rekonštrukciu sme robili nadčasovo, s perspektívou. Milióny vrazené do zeme, lebo základy pomaly padali, stáli za to. Dnes ľudia chodia nielen na kvalitnú hádzanú, ale aj do kultúrneho čistého prostredia."

Koľko vás to všetko stálo?

"S kompletným zariadením zhruba 60 miliónov korún."

Investície do športu vám akosi zachutili. Kúpili ste tenisovú halu, najnovšie aj športový stánok na Nábrežnej. S akými zámermi?

"Tenisovú halu kúpila jedna z mojich spoločností. Nie ja ako fyzická osoba. Prišli sme k nej celkom náhodne. Raz za mnou prišiel M. Cina, že vraj v Nižnej Šebastovej blízko môjho bydliska je na predaj tenisová hala. Sám si tenis občas zahrám. Párkrát aj v tejto hale. Inak, vynikajúco vybavenej. Trénoval v nej počas prešovského pobytu aj čilský reprezentant Marcelo Rios, chodieva tu aj Miloš Mečíř a mnoho významných osobností z podnikateľského, politického i športového života. Tenisový areál bol kúpený skôr pre vyžitie ľudí z mojich firiem, obchodných partnerov, priateľov, známych. V budúcnosti uvažujem, že v jednej časti areálu vedľa golfového trenažéra vyrastie menšia gymnastická tréningová hala, ktorú by využívali aj hádzanári na špeciálne cvičenia. Čo sa týka haly na Nábrežnej, tá bude tréningovým domovom našich mládežníkov a po rekonštrukcii ju budeme využívať aj komerčne."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári