preháňal sa po zjazdovke. Neodradil ho vietor, hmla ani sneženie.

"Lyžovanie mám rád," vyznal sa pre Korzár a dodal, že aktívne sa mu venuje posledných päť-šesť rokov. "Začal som pred dvadsiatimi rokmi, ale potom prišla veľká prestávka."

Petko si obúva lyže od decembra až do apríla. "Skrátka, lyžujem od chvíle, keď napadne sneh, dovtedy, pokiaľ sa dá. Začínam vždy tu v našej lokalite, ale potom si idem zalyžovať na stredné Slovensko a do Vysokých Tatier."

So smiechom podotkol, že v minulom roku to vyšlo tak, že lyžoval v kuse celé dva týždne a každý deň po dvanásť hodín. Za bežných okolností, keď sa vyberie na svah, lyžuje štyri hodiny. "Je to pre mňa veľký relax," hovorí a dodáva, že je to ako pobyt na chate. Jar, leto a jeseň totiž trávi Marián Petko na chate v Čergovskom pohorí "Čo sa mi však zatiaľ nesplnilo, je začať chodiť na bežky," poznamenal.

Na otázku, či už mal aj úraz, skonštatoval: "Chvalabohu, zatiaľ nie... Ale ja som veľmi opatrný lyžiar. Ako lekár si uvedomujem, čo všetko sa môže stať."

Z čoho všetkého by v prípade úrazu teda Petko "vypadol"? Povedal, že v prvom rade z kľúčovej funkcie, a tou je pozícia riaditeľa nemocnice. "Ale myslím si, že všetko mám v nemocnici tak zariadené, že mesiac by pokojne dokázala fungovať bezo mňa."

Pokračoval, že tiež z funkcie viceprezidenta Asociácie nemocníc Slovenska. "Dôležité pre mňa tam bolo byť, keď sa pripravovali reformné zákony. Teraz by sa nič dramatického nestalo. No vypadol by som aj z dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo je úrad, ktorý sa ešte len teraz konštituuje." Petko zdôraznil, že tam by to bolo dosť citeľné, lebo v dozornej rade sú len piati členovia a teraz sa prijímajú základné dokumenty, ako organizačná štruktúra, štatút. "A keďže o všetkom sa hlasuje, tak tam by pri mojej neprítomnosti mohol nastať problém."

A čo rodina? "Tak to by som bol doma. Konečne by si ma užili, lebo v súčasnosti som z týždňa minimálne dva dni v Bratislave. A nielen to, ale denne prichádzam do práce o siedmej hodine ráno a končím okolo siedmej večer."

Napokon sme požiadali riaditeľa bardejovskej nemocnice, aby zhodnotil zo svojho pohľadu rok 2004 a čo očakáva v roku novom. "Uplynulý hodnotím ako užitočný aj pre mňa ako osobu. Precestoval som kus Európy, na konci roka som bol v Bruseli v Európskom parlamente. Synovi sa celkom slušne darí na vysokej škole, dcére zase na strednej. Manželka nemá problémy v práci. A zdraví sú aj moji rodičia, ktorí už majú svoj vek, čo ma tiež nesmierne teší. A čo sa týka roku, čo práve začal, musím povedať, že čím som starší, tým si nesmierne viac prajem, aby nám slúžilo zdravie. A dôležité je mať aj šťastie. Lebo tí v Titanicu mali aj peniaze, aj zdravie, ale nemali šťastie."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári