činu krádeže v spolupáchateľstve. Pre výkon trestu ich zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Piaty člen tejto organizovanej skupiny vyviazol s podmienečným odsúdením 24 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu troch rokov. Senát súčasne rozhodol aj o prepadnutí vozidla zn. mitsubishi, ktoré bolo použité pri páchaní trestnej činnosti, v prospech štátu.
Uvedené tresty si traja Košičania, Michalovčan a Čech vyslúžili za krádež vyše 100 kilogramov vážiaceho trezoru, v ktorom bolo najmenej 30-tisíc USD, písomnosti a negatív filmu. Súd zaviazal päticu obžalovaných nahradiť spoločnosti Sladovňa, a. s. Michalovce spôsobenú škodu vyčíslenú na 1 275 240 korún a ďalších 23 518 za ukradnutý trezor. To je škoda, ktorá bola v dokazovaní pred súdom jednoznačne preukázaná.
Pôvodne bol skutok, ku ktorému došlo 28. októbra 2002 v priestoroch kancelárie generálneho riaditeľa spoločnosti Sladovňa, žalovaný inak. Podľa obžaloby prokurátora v trezore sa malo nachádzať 85-tisíc amerických dolárov - v tom čase v prepočte 3 636 698 korún. Okrem nich ešte tam malo byť 3000 dolárov, 1200 eur a 3000 českých korún - 181 382 korún, ktoré si tam uložil generálny riaditeľ.
Pätica obžalovaných na pojednávaní využila právo nevypovedať. Dvaja však v prípravnom konaní prehovorili a zo spáchania krádeže, na ktorú sa vopred pripravovali, usvedčovali aj zvyšných troch komplicov. Peter Č. uviedol, že v septembri 2002 Jozef G. získal informáciu o trezore v Sladovni, v ktorom sa mala nachádzať bližšie nezistená finančná hotovosť. Išli si to tam pozrieť a vďaka rekonštrukcii budovy, ktorá práve prebiehala, sa dvaja z nich dostali dnu bez toho, aby si to niekto všimol.
"Z Košíc do Michaloviec sme odišli na mojom a Marekovom vozidle. Viezli sme aj trojdielny hliníkový rebrík… Ja s Jozefom sme zostali strážiť príjazdové cesty k budove Sladovne… Na základe telefonátu som po nejakom čase presadol do Marekovho auta a pristavil som ho k bočnej stene budovy. Potom sme do neho s Vladom, Marekom a Ivanom rýchlo naložili vyhodený trezor, s ktorým oni traja odišli," opísal priebeh krádeže Petr Č.
Podľa obžaloby sa do budovy Sladovne vlámali s pomocou skladacieho rebríka Vladimír H., Marek E. a Ivan K. Z okna sekretariátu odstránili ochrannú kovovú mrežu a cez pootvorené okno vošli dnu. Vylomili cylindrickú vložku zámky FAB a cesta k trezoru bola voľná. Vážil okolo sto kilogramov, ale vlamačom sa ho podarilo vyhodiť von oknom a následne naložiť do vozidla Mitsubishi.
"Ja s Jozefom sme naložili rebrík do auta a odišli sme do Malčíc, kde sme sa mali všetci stretnúť," vypovedal Petr Č. a dodal, že nakoniec sa stretli o 4. hodine ráno u Vladimíra v Košiciach.
"Trezor už bol otvorený, povedali mi, že v ňom bolo asi 30-tisíc dolárov, nejaké písomnosti a negatív filmu. Spolu s Jozefom sme dostali 7000 dolárov, ktoré sme si rozdelili," dodal Petr. "Ľutujem, že som sa na krádeži trezoru zúčastnil. Myslel som, že v ňom bude maximálne 200-tisíc korún…" uviedol pred vyšetrovateľom na svoju obranu Jozef G. Priznal, že za to dostal 3500 dolárov. Zvyšní traja obžalovaní krádež vlámaním kategoricky popreli.
Senát vypočul generálneho riaditeľa, ktorý trval na tom, že v trezore bolo uložených 85 000 dolárov, ktoré Sladovňa dostala od ukrajinských a maďarských partnerov. Dodal, že do trezoru si uschoval aj vlastné peniaze… To, že v ňom bolo 85-tisíc dolárov, potvrdil aj obchodný riaditeľ spoločnosti.
Strážnik, resp. informátor, ktorý mal v kritickom čase službu na vrátnici Sladovne, uviedol nasledovné: "Nevšimol som si, že by počas mojej zmeny vošlo do objektu nejaké vozidlo, alebo osoby. V hodinových intervaloch som robil obchôdzku areálu, ale len z vnútornej strany, lebo zvonku sa nikdy nerobila."
Z výpovede manželky obžalovaného Jozefa G. vyplynulo, že ten sa jej k vlámaniu do Sladovne spolu so spoluobžalovanými priznal a opísal aj priebeh krádeže.
Súd mal k dispozícii aj znalecký posudok z odboru kriminalistiky, z ktorého bolo zrejmé, že na predmetoch zaistených vo vozidle mitsubishi boli nájdené zvyšky náterovej hmoty z ukradnutého trezoru. Vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú aj výpisy a prepisy telefónnych hovorov, ktoré potvrdzujú kontaktovanie sa obžalovaných.
Záverečné reči prokurátorky a obhajcov obžalovaných boli diametrálne odlišné. Kým žalobkyňa trvala na tom, že vykonaným dokazovaním bola vina pätice na trestnej lavici preukázaná v zmysle obžaloby, protistrana tvrdila, že dôkazy sú veľmi slabé. Obhajcovia aj ich mandanti poukazovali na chyby orgánov činných v trestnom konaní, ktoré si podľa nich nesplnili úlohu tak ako mali.
"Všetko bolo vystavané len na našej minulosti. Obžaloba je ako román, ale tak to nebolo," uviedol Ivan K. On i jeho spoluobžalovaní sa dovolávali spravodlivého posúdenia veci, resp. oslobodenia.
Na základe rozsiahleho dokazovania, ktoré súd vykonal, uzrel svetlo sveta hore uvedený verdikt. Senát nemal pochybnosti o tom, že obžalovaní krádež naplánovali a spáchali ako organizovaná skupina. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo preukázať škodu v takej výške, ako bola žalovaná, uznal päticu mužov vinnými z krádeže len podľa odseku 5, nie 6, pri ktorom je trestná sadzba 5 12 rokov. Pri ukladaní trestov súd zohľadnil priznanie Petra Č. a Jozefa G., bez spolupráce ktorých by bolo vyšetrovanie veci podstatne sťažené, aj mieru zavinenia trestného činu.
Vzhľadom na to prvému uložil 30 mesiacov nepodmienečne, druhému, ešte netrestanému, podmienku. Doposiaľ 4-krát trestaní Vladimír H. a Ivan K. dostali po 4 roky a dva mesiace, Marekovi E., ktorý má na svojom konte 8 odsúdení, a krádeže sa dopustil v "podmienke", súd uložil 4 a pol roka. Jeho mitsubishi prepadlo v prospech štátu. Rozsudok nie je právoplatný, obžalovaní sa odvolali, prokurátor sa nevyjadril.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
