Českému spevákovi Danielovi Hůlkovi sa podarilo obrniť sa proti bulváru a negatívam showbiznisu

"Vykašlem sa na muzikál a začnem robiť operu"Vyštudoval v Prahe konzervatórium - operný spev a účinkoval v divadlách v Liberci, Plzni i Ústí nad

"Vykašlem sa na muzikál a začnem robiť operu"

Vyštudoval v Prahe konzervatórium - operný spev a účinkoval v divadlách v Liberci, Plzni i Ústí nad Labem, neskôr i v Národnom divadle v Prahe, do jeho repertoáru patria úlohy z opier Figarova svadba, Carmen či Don Giovanni. Napriek tomu však nie je operným

spevákom... V roku 1995 totiž uspel v konkurze na hlavnú úlohu v pripravovanom muzikáli Dracula. Po premiérovom predstavení sa z večera na ráno sa stal hviezdou - v roku 1997 získal strieborného Slávika, o rok neskôr zlatého... Daniel Hůlka sa naposledy Košičanom predstavil v Štátnom divadle počas predvianočného benefičného koncertu spoločnosti U. S. Steel Košice ´Štedré vločky´ a našiel si čas aj na rozhovor s nami.

Podľa vlastných slov je D. Hůlka veľmi tradičný typ a sviatky také, ako ich poznáme dnes, sa mu vôbec nepáčia. Vianočný benefičný koncert mu predsa len navodil príjemnú náladu. "Pamätám si, že k trdičným

sviatkom kedysi patrila polnočná omša a nie Santa Claus a vysvietený kamión s malinovkou... Obávam sa, že ľudia si zo všetkého robia jeden veľký kšeft. Benefičný koncert je však z iného súdka. Aj k takýmto akciám

mám však rozporuplný vzťah, lebo človek musí vždy dobre zvážiť, na ktorej bude účinkovať. Nie všetky sú totiž o tom, čo tvrdia... Ak je to však v poriadku, rád súhlasím s podobnými akciami, lebo ja som človek, ktorý mal v živote veľa šťastia a rád pomôžem ľuďom, ktorí

ho toľko nemali."

D. Hůlka však svoje šťastie občas pokúša. "Niekoľkokrát som takmer prišiel o život. Určite nado mnou bdel môj anjel strážny a poriadne sa snažil, aby to dopadlo dobre. Mal som veľa šťastia aj v profesnom živote a práve preto sa môžem sebarealizovať v práci, ktorú mám rád a ktorá ma baví. Nie som však človek, ktorý si môže povedať, že je najšťastnejší na svete. Aj ja mám svoje problémy. Veď asi neexistuje nik, kto by ich nemal"

Desať rokov od Draculu

V týchto dňoch D. Hůku najviac tešia jeho pracovné povinnosti. Momentálne hrá v Bedároch a v muzikáli Excalibur. "V lete som robil Dona Giovanniho a najväčšiu radosť mám zo skúšok na nový projekt -

muzikál Dr. Jackyl a Mr. Hyde. Je to nádherná muzika a úžasná rola. A navyše chystám na budúci rok koncertné turné, oslávim totiž desať rokov svojho účinkovania v showbiznise. Aj keď používať toto slovo v našich pomeroch mi pripadá smiešne... Je to však už desať rokov, od kedy som vďaka muzikálu Dracula dostal príležitosť stať sa súčasťou tohto kolotoča..."

A za tých desať rokov sa mu dostalo neraz dosť dôvodov na to, aby mal showbiznisu plné zuby. Bulvárni novinári sa do neho ´obuli´ najmä po jeho rýchlej svadbe... "Človek si zvykne na všetko a po čase prestane sledovať to, že ľudia sú zvedaví na všetko, čo sa okolo neho deje... Bulvár už vôbec nečítam. Ak o mne niečo napíšu,

tak sa to väčšinou dozviem tak, že za mnou príde niekto z mojich známych a povie mi - vieš, že o tebe napísali to a to? Ja však už viem, že nemá cenu čokoľvek proti bulváru podnikať. Podarilo sa mi obrniť, lebo nič iné mi ani neostávalo. Takíto novinári sú bez morálky. Robia si čo chcú a používajú zbrane, z ktorých je človeku zle. Existujú len dve možnosti - brániť sa rovnakými zbraňami, alebo sa proti tomu brniť..."

Práve preto sa D. Hůlka rozhodol pútať na seba čo najmenšiu pozornosť. "Mnohé povinnosti a akcie spojené so showbiznisom som proste odbúral. Baví ma však moja práca. Chcem spievať, hrať divadlo... No niektoré veci, ktoré sa okolo mňa dejú, mi prekážajú. Mnohých vecí sa preto radšej neúčastním, aj keď to v niektorých prípadoch prináša pre mňa negatívne reakcie... Hovorím si však - som dospelých chlap, mám predsa už 36 rokov a chcem sa podľa toho aj správať... Žijem spevom a divadlom a nie tým, čo sa deje okolo toho a často nemá žiadne hodnoty..."

Nemenil by

Ak by si tieto svoje slová mohol prečítať pred desiatimi rokmi a vedel by teda, čo všetko mu okrem radosti zo spievania showbiznis prinesie, aj tak by do neho znovu vhupol... "Nemá cenu si kaziť krásne veci, krásne predstavenia. Tie som predsa odspieval a prečo

by som sa mal o to obrať? V bulvári sa vždy nájdu ľudia, ktorí klamú, vymýšľajú si, ubližujú... Po rokoch si uvedomujem, že pohybovať sa v showbiznise nie je jednoduché. No nemenil by som."

Znovu by sa teda vrhol do prác na príprave veľkého divadelného muzikálu Dracula, ktorý pred desiatimi rokmi odštartoval v Prahe muzikálový ´boom´... Aj v Košiciach si spolu s kolegyňou Leonou Machálkovou na toto predstavenie zaspomínal a spolu tunajšiemu publiku zaspievali duet ´Jsi můj pán...´ "Vždy keď spievam na podobných akciách skladby z Draculu, pripomenie sa mi veľa príjemných spomienok a emócií. S týmto muzikálom som predsa len prežil kus života. Či už v Prahe, alebo keď sme ho s rovnakým úspechom hrávali v Bratislave či neskôr v Prešove. Tento muzikál bol pre mňa veľmi dôležitý..."

Práve vďaka postave Draculu sa stal D. Hůlka doslova z večera na ráno slávnym. Prešiel síce konkurzom na hlavnú postavu, na hviezdou premiéry muzikálu mal byť v tom čase jeho oveľa slávnejší kolega - Daniel Landa. Ten však mal krátky čas pred prvým predstavením autonehodu, a tak náhoda chcela, aby sa na premiérové javisko postavil D. Hůlka a pokúšal šťastenu... Tá stála na jeho strane. Veľmi rýchlo sa z neho stal jeden z najpopulárnejších spevákov v Čechách, svojich priaznivcov si našiel aj na Slovensku.

"Dracula bol prvý takýto veľký muzikálový projekt v Prahe a všetci ľudia, ktorí boli do neho zapojení, nevedeli celkom dobre, do čoho idú. Nik nemal s podobnou inscenáciou skúsenosti. Možno práve

preto, sa tak dobre vydaril..." Realizačný štáb i herci nestavili len na technickú prepracovanosť, ale na to, aby divákom ponúkli emócie a práve takto ich prilákali do hľadiska. A to sa im podarilo, veď len D. Hůlka si zahral vo vyše tisíc reprízach. "Nikdy ma však tento muzikál neprestal baviť. Mohol by som ho hrať znovu a znovu. Každé predstavenie - najmä spočiatku - bolo pre mňa veľmi emotívne. Rovnako i pre divákov... Možno práve preto chceli ľudia Draculu znovu a znovu..."

Ťažko je preto dnes D. Hůlkovi povedať, či sa mu za tých desať rokov podarilo pracovať na muzikáli, ktorý by bol - aspoň pre neho - lepší ako Dracula. "Od vtedy som robil mnohé veci, ktoré boli veľmi rozdielne a mnohé boli do Draculu úplne odlišné. Dracula pre mňa ostane vždy prvý... Teraz však hrám v Bedároch a to je fantastický muzikál, jeden z najznámejších na svete a Dr. Jackyl a Mr. Hyde bude tiež určite veľmi vydarený projekt. V tomto muzikáli budem musieť obstáť v zatiaľ najťažšej speváckej úlohe, ktorá ma čaká..."

Láka ho opera

Profesné sny D. Hůlku však vôbec nesmerujú k muzikálom. Možno práve preto, že práve vďaka nim sa mu podarilo presadiť sa, práve preto, že účinkoval v tých vydarených... "Staviam si také vzdušné zámky, čo

sa týka môjho ďalšieho speváckeho pôsobenia. Súvisia však s operou... Mojim snom je zaspievať si Jaga vo Othelovi od G. Verdiho, či v opere Prsteň Niebelungov od Wagnera. Myslím, že by to šlo a vedel by som odspievať také ťažké opery. Musel by som na niekoľko

mesiacov však prestať spievať v muzikáloch. Aj keď napríklad v lete spievam v opere Don Giovanni, musím si pred tým dať na čas pauzu, lebo hlasová hygiena je pre mňa veľmi dôležitá. Technika spevu pri opere i muzikáloch je rovnaká, no iný je štýl. Treba si proste pred operou ´učesať´ hlas..."

Základný rozdiel v spievaní v muzikáloch a v opere tkvie podľa D. Hůlku v jednej celkom maličkej vecičke, ktorú nosia muzikáloví herci pripevnenú na tvári... "Operný spevák totiž nemá mikrofón! Ja sám by som rád povedal, že som z muzikálov už vyrástol a dospel som k opere... Znie to síce sebavedome, ale našťastie mám pocit, že práve týmto smerom sa moje spievanie vyvíja. Veľa ľudí mi pred desiatimi rokmi vravelo, že keď budem spievať muzikál, nebudem sa môcť vrátiť k opere. Nie je to však pravda. Technicky spievam rovnako ako pred rokmi, keď som začínal v operách, spievam veľmi veľa, takže hlas mám vytrénovaný. Veď hlasivky sú vlastne jeden sval, s ktorým treba cvičiť... Myslím, že môj hlas dozrel pre operu. A práve operní speváci s mojim hlasovým zaradením - basbarytón - sú naozaj zrelí až pred štyridsiatkou. Ja teraz už iba čakám, až budem mať pocit, že môj hlas dostatočne vyzrel, Vykašlem

sa na showbiznis a na muzikál a začnem robiť operu."

Len aby urobil dobre, pretože tak sa zdá, že publikum si už vybralo... Operné predstavenia ani zďaleka nemôžu konkurovať množstvu muzikálov, ktoré v poslednej dobe najmä v Prahe vznikajú... Niektoré menej úspešné, niektoré však nemajú nikdy núdzu o svojich divákov a každá premiéra prináša na pole muzikálových spevákov

ďalšiu hviezdu, či pohltí do svojich útrob ďalšiu stálicu spomedzi spevákov popmusic.

"Veľa muzikálov zaniklo ešte skôr, než ich ktokoľvek videl. Boli to stratené projekty... Mnohé sú zas veľmi zlé, ale nájde sa aj mnoho dobrých... Prebieha prirozdená selekcia, diváci sami si vyberú, na čo sa chcú ísť pozrieť a na čo nie. Ja som rád, že účinkujem práve v Bedároch, kde sa mi ani raz nestalo, že by sme nemali vypredané hľadisko. Podobné je to i pri muzikáli Excalibur. Videl som však aj veľa - ako to jemne povedať - zlých muzikálov, ktoré ani nemali radšej vzniknúť a muzikálu ako takému iba poškodili..."

Preto si musí vedieť D. Hůlka dobre vybrať. Aby sa nepustil do projektu, ktorý je dopredu odsúdený na zánik... "Treba vedieť zvážiť, čo robiť a čo nie. Dospel som však už natoľko, aby som si urovnal vlastnú hierarchiu hodnôt. Nebudem hrať v niečom, s čím sa nestotožňujem, a to len pre peniaze alebo preto, aby som sa zviditeľnil. Chcem robiť dobré divadlo, ktoré ma bude baviť," dodal spevák na záver.

Dátum narodenia: 1. jún 1968

Znamenie: Blíženci

Miesto narodenia: Praha

Ukončené vzdelanie: pražské konzervatórium

Rodinný stav: ženatý

Relax: hudba

Diskografia:

Dílem Já

Bravo, pane hrabě!

Rozhovor

Živé obrazy

Dracula