prípade, po ktorom sme siahli tentoraz. Vyšetrovanie však odhalilo, že mal na osudné okamihy neotrasiteľné alibi a tak museli kriminalisti pátrať ďalej. Ako sa im to darilo a vďaka čomu skutočného vraha odhalili, o tom už viac v následujúcich riadkoch.
Monika bola typ ženy, za ktorou sa otočili desiati muži z desiatich. Keď kráčala cez dedinu, všetci bez rozdielu veku a vlastníctva obrúčky na prstenníku pociťovali pri pohľade na ňu vzrušujúce chvenie v rozkroku. Ako sa zvykne hovoriť, dievka to bola samá krv a mlieko. Telo, ktoré ani po pôrode syna nestratilo na kráse, tvár, aké vídavať na prvých stránkach módnych časopisov a temperament, ktorý vyžaroval z každého jej pohybu. O 22-ročnej Monike bolo známe, že rada vyhľadáva známosti, a že nezáväzný flirtík dokáže za týždeň-dva dotiahnuť až do polohy ležmo. Všetko to uľahčoval i Monikin manžel, ktorý bol úplne z iného cesta a možno bolo čosi pravdy na klebetách, že si ho brala práve kvôli tomu. Peter manželku v jej úletoch v ničom neobmedzoval a väčšinu času trávil so svojimi modelmi lietadiel.
Jedného dňa do života obletovanej krásavice vstúpil muž 27-ročný Dušan z okresného mesta, ktorý sa v rodnej dedine zotavoval z rozvodu. K zblíženiu s Monikou ho okrem iného predurčoval fakt, že obaja boli, čo sa týka erotiky, tej istej krvnej skupiny. Ako ona, tak aj Dušan, sa najlepšie cítili v objatí a na oboch prichádzalo sexuálne nutkanie niekoľkokrát denne.
S novou láskou zažil blonďatý Casanova tri mesiace plné lásky a vášnivého milovania. Ktovie, ako by sa ich vzťah skončil, nebyť rázneho zásahu osudu. Jedného dňa totiž Monika zmizla. Po týždni si kriminalisti najprv podali Petra, no keďže mal stopercentné alibi, verzia o pomste žiarlivého manžela padla. Vzápätí bol ´krížovému´ výsluchu podrobený Dušan, no ani ten, hoci bolo v jeho správaní čosi čudné, veľa svetla do záhady nepriniesol. "Prečo by som ju zabíjal?", znela jeho odpoveď vyšetrovateľovi. "Ten vzťah nemal chybu. Jej muž sa do nás nestaral a keďže rozvádzať sa nechcela, mne tak druhá svadba nehrozila. Tak prečo by som ju bol kántril?"
Dušanove argumenty mali logiku a tak ho kriminalisti po spísaní pár stránok zápisníc prepustili na slobodu. Neprešli ani štyri dni a záletník sedel u vyšetrovateľa zas. Tentoraz o to požiadal sám. "Už som to nedokázal vydržať! Milovali sme sa v lesíku pri rybníku. Vtom ma ktosi ovalil po hlave a keď som sa otočil, nado mnou stála nejaká príšera v plášti, klobúku a kukle. Práve sa chystala na ďalší úder nejakým polenom. Za ten krátky okamih sa mi vryli do pamäti iba tie strašné oči. Doslova ma prebodávali nenávistným pohľadom. V živote som sa tak nezľakol. Len tak-tak som sa vyhol druhému úderu, schmatol som nohavice i košeľu a utekal preč. Viem, Moniku som tam nemal nechať, ale šlo mi o život. Celkom som stratil hlavu..."
Keď sa Dušan trochu upokojil a zbavil hroznej ťažoby, priznal, že po celý čas považoval za útočníka Monikinho muža. Po tom, čo sa dozvedel, že je mimo okruhu podozrivých, rozhodol sa vyjsť s pravdou von. Kriminalisti ho teda naložili do auta a spolu so psom sa chystali prečesať les. Ako rýchlo sa pátracia akcia začala, tak sa aj skončila. Len čo Dušan priviedol tím vyšetrovateľov na miesto ´posledného´ milovania, mŕtvolu Moniky objavili zahádzanú konármi a lístím. Dokonale vytvarované nahé telo akoby kontrastovalo s doslova rozmlátenou hlavou, obalenou zlepencami vlasov, krvi a hliny.
Do úspešného vylúštenia prípadu zostávalo vyriešiť už iba jednu hádanku. Vypátrať vraha. Trvalo týždeň, kým mu kriminalisti prišli na stopu. Výrazne k tomu napomohlo umiestnenie Tóna do cely vyšetrovacej väzby. Ten si totiž jednostaj kreslil oči, ktoré ho v osudný deň tak vydesili. Veľké, svetlé a s krátkymi mihalnicami. Jeden exemplár ´čarbaníc spod šibenice´ sa dostal i do rúk Monikiných rodičov a tí zlovestným očiam našli majiteľa. Chovateľ dobytka, 27-ročný starý mládenec Štefan K. nemal ani kedy zapierať. Kým prišiel z kravína domov, kriminalisti sa doslova vyžívali v obstarávaní dôkazov. V kôlni visel ešte krvou postriekaný plášť, v skrini kukla i časť Monikiných šiat. Navyše si nikto z pátračov nemohol nevšimnúť bohatú výstavku amatérskych fotografií, ktorými bola polepená stena v jednej z izieb. Motív mala každá zhodný. Dušan a Monika v rôznych erotických polohách a všade okolo les. Štefan zrejme ich hniezdočko lásky objavil a pravidelne si z každého ´videa´ urobil pár záberov na pamiatku. Len čo po návrate z družstva zbadal v dome čakajúcich ´hostí´ a na stole v igelitových vreciach nazhromaždené dôkazy, nastavil ruky na putá...
Hoci sa Štefan pár vetami ku všetkému priznal, o podrobnostiach hovoriť odmietol. Iba pri prvom výsluchu prezradil, že keď sa mu jeho vysnívaná milá odmietla oddať, bil ju drevom po hlave a pri zápase jej kolenom pritlačil krk. Sudcovia, akoby v ľútosti za krásnou Monikou, nemali s jej vrahom zľutovanie. Štefanovi naparili 20 rokov, ktoré ho poslali odpykať do III. NVS.
robo
Autor: Na koho sa usmialo šťastie?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
