Ľudí, plávajúcich vo vode, vyzliekla cunami donaha
Už niekoľkon týždňov je vo svete témou čílo jeden zemetrasenie v južnej Ázii a následná prílivová vlna cunami. Zasiahla Indiu, Indonéziu, Srí Lanku i ďalšie krajiny. Práve na ostrove Srí Lanka trávilo dovolenku niekoľko desiatok turistov CK Leonardo zo Slovenska. Hoci pôvodne sa mali vrátiť do vlasti až 3. januára, vládny špeciál ich priviezol už 30. decembra. Boli medzi nimi i jediní dvaja Košičania, stavebný podnikateľ Juraj Závodský a jeho 13-ročná dcéra Zuzana. Ak chcete vedieť, ako vyčíňanie cunami zažli na vlastnej koži, následujúce riadky si nenechajte ujsť.
Hneď na úvod treba uviesť, že Slováci neboli na najviac zasiahnutej - východnej časti ostrova. Rekreovali sa na západnej strane v stredisku Beruwela. Boli rozrúsení vo viacerých hoteloch, domovom J. Závodského s dcérou bol Club Palm Garden. Samozrejme, zo začiatku nič nenasvedčovalo tomu, že ich pobyt bude mať netradičné ´vyvrcholenie´. Keď pricestovali 23. decembra večer do Colomba, hlavného mesta Srí Lanky, pred sebou mali desať dní nádhernej dovolenky. Prvé dva dni tak aj vyzerali. Udržiavané piesočnaté pláže s čistou a teplou vodou, výborné ubytovanie, nádherná príroda a pokoj. Jedným slovom - raj. Stačilo však niekoľko okamihov a pobrežie kedysi turistami vyhľadávaného ostrova sa zmenilo na púšť.
Tsunami prišla počas raňajok
"Sedeli sme práve pri raňajkách," spomína J. Závodský na ráno 26. decembra, kedy prílivová vlna zasiahla ich stredisko. "Vtedy som si všimol, že sa blíži nejaká veľká vlna. Jedli sme však ďalej. Po chvíli začali niektorí ľudia pokrikovať a vtedy sme zaregistrovali, že tá vlna vystupovala z pláže viac do vnútrozemia. Vody stále pribúdalo a pomaly sa prevalila na nádvorie do hotela." To bolo asi 200 metrov od okraja pláže. Nikto nevedel, čo sa deje, no keďže bol v noci spln, mnohí to pripisovali prílivu. Akurát, že bol zjavne silnejší, než obvykle. "Keď tá vlna zaplavila prízemie asi do výšky 20 centimetrov, všetci sme vyšli na prvé poschodie. Po chvíli voda opadla a tak sme sa vrátili do jedálne a pokračovali v jedení. Po raňajkách som sa šiel pozrieť do svojej izby. Keďže bola na prízemí, tiež ju trochu zaplavilo. Pár kusov bielizne, ktoré ležali na zemi, bolo nasiaknutých vodou."
Každý hovoril, že pláž je po odlive vody zničená. Preto sa takmer všetci turisti vybrali k pobrežiu. Miestni hneď nastúpili so stierkami, metlami a vedrami. Okrem prízemia hotela bolo treba upratať aj bazény, do ktorých natiekla špinavá morská voda. "Stále sme nevedeli, čo sa stalo. O nejakom zemetrasení sme nemali žiadne správy," spomína J. Závodský. "Ako sme stáli na pláži, všimli sme si, že sa po mori blíži nejaká čierňava. Boli to veľké vlny, ktoré sa prevaľovali jedna cez druhú a pred sebou tlačili všetko možné. Kusy dreva, špinu... Všetci na brehu to pozorovali a nikto nechápal, čo sa deje. Až keď boli tie vlny blízko, nastala panika. Ľudia začali kričať, pobehovať a ustupovať pred tou vodou k hotelu."
Medzi nimi aj J. Závodský s dcérou. Samozrejme, kto mal náhodou pri sebe kameru, ten filmoval, kto fotoaparát, ten stláčal spúšť. "Keď sme ustúpili až k hotelu a tá voda neskutočne rýchlo stúpala, vybehli sme na 1. poschodie. Vody pribúdalo, preto sme vyšli na 2. poschodie a odtiaľ sme z balkóna sledovali, ako sa nádvorie hotela zaplavuje. Videl som pár ľudí, ako sa pokúšajú plávať. Niektorí oblečení a niektorí bez šiat, lebo ich tá vlna úplne vyzliekla donaha."
Voda vystúpila ku 2. poschodiu
Nešlo o jednu veľkú vlnu, aké poznáme zo záberov v televízii. Bolo ich viac. Jedna sa prevaľovala cez druhú a voda stúpala ako pri povodni. Nakoniec dosiahla výšku približne tri a pol metra a dostala sa tesne pod 2. poschodie. Vtedy začala opadať a brala všetko, čo nebolo uchytené. Po druhej prišla i tretia vlna, ale tá už bola podstatne slabšia. Voda vystúpila iba k hotelu a potom klesla do mora. Údajne natoľko, že predĺžila pláž o niekoľko desiatok metrov.
"Tam, kde bola jedáleň, neostalo po odlive nič," pokračuje J. Závodský. "Voda vzala stoly, stoličky i ostatné zariadenie. Ttlak vody doslova ´vyčistil´ niektoré izby na prízemí. Ostali iba holé panely. Mne voda časť oblečenia vzala a časť, čo bola v skrinkách znečistilo bahno tak, že sa už nedalo použiť. Bolo tam veľa turistov, ktorým neostalo nič. Iba jedny tenisky, jedny gate a jedno tričko." Nefungovalo nič. Elektrina, klimatizácia, kde neboli okná, bola tma.
Keď voda opadla, Slováci sa sústredili na recepcii. Zisťovali, čo sa stalo a radili sa, čo bude ďalej. Od miestnych sa dozvedeli, že bolo nejaké zemetrasenie a ich pláž zasiahla sekundárna prílivová vlna. Nebola taká ničivá, ako na východnej strane ostrova, kde šlo o priamy zásah tsunami. Ako sa J. Záborský neskôr dozvedel, okrem niekoľkých zranených turistov zaznamenali v ich stredisku aj niekoľko úmrtí. Obete boli z vedľajšieho hotela i z miestnych obyvateľov. O život vraj prišiel každý, kto bol v čase príchodu ničivej vlny na mori.
"Boli tam s nami aj Američania, čo žijú v Bratislave. Celý deň sme ich nevideli a už sme si mysleli, že neexistujú. Mali ísť na celodenný výlet na more a tam sa nedalo prežiť. Až o tri dni sme sa dozvedeli, že sú v poriadku." Namiesto mora si totiž na poslednú chvíľu vybrali výlet do vnútrozemia. To im možno zachránilo život.
Kto zaváhal, alebo podľahol panike, ten sa utopil. Niektorí chceli ratovať veci namiesto toho, aby si chránili život. Nikto nevedel, že prílivová vlna môže byť smrticaca. Ako si J. Závodský spomína, niektorí rodičia fotili deti pred stúpajúcou vodou a pomaly ustupovali. Bol to risk, ktorý sa nemusel vyplatiť.
Sťahovanie
"Keď voda opadla, odišli sme do budhistického chrámu na neďalekom kopci. Tam sme asi päťdesiati čakali vyše štyri hodiny. Zisťovali sme, kto chýba a poslali sme príbuzným na Slovensko správy, že sme v poriadku. Samozrejme, nikto doma nechápal, prečo im píšeme, že sme v poriadku. Vy ste sa to totiž o zemetrasení a škodách, čo napáchala tsunami, dozvedeli neskôr. Keď tá veľká vlna prišla, u nás bolo asi pol jedenástej a na Slovensku pol šiestej ráno. Prvé správy, že sme v poriadku, sme poslali okolo popludnia. Čiže naši príbuzní to vedeli skôr, ako sa to u vás hlásilo v správach."
Po prebdenej noci sa všetci Slováci 27. decembra presunuli do hlavného mesta Colomba. Nový hotel vybavila rekreantom CK Leonardo a hoci niektorí reptali, podľa J. Závodského to bol malý zázrak, že sa v takej situácii podarilo narýchlo vybaviť päťhviezdičkový náhradný hotel. "Cestovka sa prejavila ďaleko kultúrnejšie, než tento štát. Iné ambasády tam vyzývali ľudí, že ak majú nejaký problém, nech telefónujú na určené čísla. Pre Slovákov nič také nebolo. Pritom tam skutočne boli aj takí ľudia, ktorí ostali iba v trenkách, tričku a sandálach. Nemali nič. Ani doklady, ani peniaze. Doslova ani pol dolára."
V kritike prístupu slovenskej vlády k turistom na Srí Lanke J. Závodský zjavne narážal na pomalosť vo vybavovaní záchranného lietadla. To stálo naložené humanitárnou pomocou na bratislavskom letisku niekoľko hodín, kým konečne odštartovalo. Údajný dôvod zdržania - problémy pri vybavovaní povolení na prelet cez vzdušný priestor niektorých krajín. "Nerozumiem, ako sa nedalo za 30 hodín vybaviť povolenie," vraví Košičan. "Lietali tam Nemci, Francúzi i Američania. Oni to vedeli vybaviť?
Väčšina Slovákov znášala vzniknutú situáciu pojne, no boli takí, ktorí podľahli panike a to, čo ich postihlo, neznášali najlepšie. "Nedá sa povedať, že muži boli rozvážnejší a ženy hysterické," tvrdí J. Závodský. "Záležalo to od dvojíc. Boli rodiny, ktoré situáciu zvládli, no aj také, ktoré všetko prežívali ťažšie a vnášali medzi ostatných paniku." Niet sa čomu čudovať. Prísť takmer na druhý koniec sveta, do neznámej krajiny a za pár okamihov prísť o všetky veci či uvedomiť si, že šlo o život, to môže zamávať aj s odolnými povahami...
Zlatonosné pobrežie
V náhradnom hoteli, čakajúc na lietadlo zo Slovenska, strávili turisti dva dni. Späť do pôvodného strediska a pokračovať v rekreácii sa nedalo. Všetko tam bolo zničené. Budovy a ich zariadenie, komunmikácie i kanalizácia. Našťastie, voda nepoškodila hotelový trezor, v ktorom mal J. Závodský svoj i dcérin pas, mobilný telefón aj peniaze.
"Je to apokalypsa celej oblasti. Podľa má je táto sezóna už stratená. Bude to trvať minimálne päť mesiacov, než sa všetko vráti do užívania schopného stavu." Napríklade vedľa hotela Club Palm Garden, kde Košičania bývali, boli malé obchodíky s klenotami. Srí Lanka je totiž známa aj ťažbou, spracovaním a predajom drahokamov. "Tieto obchodíky voda z prílivovej vlny úplne zničila. Väčšinu šperkov, čo v nich boli, odniesla do mora." Namiesto turistov by sa teda oplatilo navštíviť tieto oblasti hľadačom pokladov. Stačí sa trochu pohrabať v piesku a možno sa im podarí niečo objaviť.
Prvý deň po tragédii sa dokonca niektorí turisti chceli vrátiť do strediska a zostať na Srí Lanke do konca pobytu. Nikto totiž netušil, do akých hrozných rozmerov tragédia prerastie. "Sledovali sme správy na CNN a tam najprv hlásili 80 mŕtvych," spomína J. Závodský. "Potom ich bolo 700, neskôr 5 tisíc a potom 15 tisíc." Posledné správy hovorili o 30 tisícoch obetí len na Srí Lanke.
V predposledný deň pred neplánovaným odletom vybavila cestovka Slovákom výlet do vnútrozemia. Videli niekoľko pamiatok a najmä deti potešila návšteva slonieho útulku. Keď 30. decembra dorazilo do Colomba lietadlo s humanitárnou pomocou, po krátkej prestávke odštartovalo na spiatočnú cestu. Na palube bolo 74 turistov, ktorí sa už nevedli dočkať návratu. Mnohí cestovali iba naľahko. Oblečené mali to, v čom utiekli pred veľkou vodou. Prežívali veľkú radosť, keď sa po 11 hodinách letu zvítali so príbuznými.
"Šiel som na dovolenku, kde som chcel niečo zažiť. A zažil sme také udalosti, ktoré som určite nečakal," vraví J. Závodský. Podľa neho ľudia na Slovensku a najmä ich príbuzní prežívali oveľa horšie chvíle, ako oni. V televízii totiž stále ukazovali iba tie najväčšie tragédie a na základe toho sa formovala verejná mienka.
Dcéra sa nebála, mama áno
"Ja som strach nemala," dodala k otcovým slovám dcéra Zuzana. "Keď prišla veľká vlna, boli sme v bezpečí na 2. poschodí hotela. Zo zranených som videla iba dve staršie ženy, ktoré boli porezané."
O niektoré veci ôsmačka základnej školy prišla, ale časť sa podarilo zachrániť. A domov sa jej veľmi nechcelo. Ako nám prezradila, radšej by na ostrove zostala. Silvester a vítanie Nového roka strávila na chate, kde bola zlatým klincom programu. Svoje zážitky musela vyrozprávať tam, i od pondelka v škole.
"Bolo to hrozné," spomína Zuzanina mama Jana. "Začalo to esemeskou, ktorú som dostala z neznámeho mobilného čísla. Bolo tam napísané: ´Sme O.K. Potom sa ozvem.´ Hneď som volala manželovi, no jeho telefón bol hluchý."
Až keď sa v správach objavili údaje o zemetrasení, vedela, že tá esemeska je asi zo Srí Lanky. A aj keď sa jej potom na druhý deň dcéra s otcom ozvali, stále mala strach, či sú v poriadku. Znervózňovali ju správy o rastúcom počte mŕtvych i nebezpečenstve šíriacich sa chorôb. "Boli to moje najhoršie Vianoce v živote," dodala.
Róbert BEJDA
Autor: Na koho sa usmialo šťastie?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
