od Troch kráľov do Popolcovej stredy pred Veľkou nocou aj obdobím fašiangov, teda veselíc, radostí, zábav i svadieb. Pôvod majú v starých predkresťanských zvykoch na prelome zimy a jari. V stredovekých mestách sa vyvinuli do podoby pouličných karnevalov a hier.
Starý názov fašiangov - masopust - súvisel s jedením mäsa a mastných pokrmov. V tuku vyprážané pečivo - fánky, šišky, pampúchy - je dodnes typickým fašiangovým jedlom.
Neodmysliteľnou súčasťou fašiangovej zábavy je maska. V sprievodoch vystupujúce zvieracie masky napríklad medveď a koza, ďalej maska tučného muža /hrubý pán/ mali podľa starých predstáv zabezpečiť silu, zdravie, dobrú úrodu a ochranu pred zlými silami. Muž preoblečený za ženu, čiže maska polochlapa - položeny znázorňovali ´svet naopak.´ Masky farára či notára zase smiešne napodobňovali tieto inak vážené funkcie. Ďalšie masky - žobrák, kominár, cigánka, Turek, černoch, indián - vytvárali správaním a podobou veselý, nevšedný svet. Zábavami a maškarnými plesmi oslavujeme fašiangy doteraz.
lia
Autor: Ľudia sa veselia, tancujú
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
