V etno kapele Krôn hrajú na vlastnoručne vyrobených nástrojoch
Michaela BREZINOVÁ
Stačí na to kúsok dreva, za priehrštie šikovnosti a zmysel pre rytmus. Všetko trošku premiešať, pridať štipku zdravého exhibicionizmu a kapela je na svete. Podobnú cestu prešla aj hŕstka chalanov zo Štrby. Výsledkom je Krôn. Okrem toho, že je to názov jednej z miestnych ulíc, pred troma rokmi poslúžil aj ako vhodný kandidát na meno pre kapelu. "Krôn je veľmi dlhá ulica, ktorá sa tiahne z doliny a končí na najvyššom bode v okolí Štrby. Je to akási metafora našej cesty od základu až po vrchol," prezradil jeden z členov kapely Peter Kičák. "Mohlo by to síce dopadnúť aj opačne, že zhora padneme dole, ale keďže tam je voda a v nej je vlastne tiež život, tak to nie je až také zlé. Navyše, v celej dedine je to najlepší kopec na sánkovanie," pridal sa ďalší "Krôňák" Peter Ceholský.
Keď k týmto menám pribudne ešte Rasťo Stoličný, Martin a Peter Užíkovci a občasný člen Ľudo Ceholský, kapela je kompletná.
Z pohľadu jej členov do nedávnej histórie jednoznačne vychádza, že vzťah k hudbe s nimi rástol odjakživa a k etno štýlu, ktorý Krôn prezentuje, sa dostali úplne spontánne. "Bolo to úplne prirodzené, ja tomu tiež nerozumiem. Mohli sme hrať na hocičom inom, ani neviem, ako sme sa dostali k tomuto," podotkol P. Ceholský. "Hrali sme už aj predtým, máme ešte jednu občasnú rockovejšiu kapelu a jednu džezovú. Často sme s partiou chodili na opekačky a keď bolo ticho, začali sme len tak udierať do kolien. Ale niečo nám medzi nimi chýbalo, tak sme si vlastnoručne vyrobili prvý bubon. Na kúpu sme totiž nemali peniaze a zároveň sme chceli skúsiť, ako sa také niečo vyrába," doplnil P. Kičák.
Čosi odpozerali z obrázkov, čosi si domysleli. Dnes už pre nich výroba afrických djembe (džembe) bubnov, pôvodného austrálskeho dychového nástroja didgeridoo (didžiridú), či typických slovenských píšťaliek neznamená žiaden problém. Keď k tomu pridajú netradičné perkusívne nástroje a klasickú španielku preladenú do indickej nálady, výsledkom sú rytmické skladby s jemnou melodickou líniou. "Základ je zladiť sa rytmicky, potom sa snažíme vytvárať melódiu. Možno sa to zdá nereálne, vytvárať melódiu na bubnoch, ale keď je každý naladený inak, celkom to ide. Ručne vyrobený bubon má aj omnoho viac alikvótnych tónov ako bubon vyrobený fabricky, pretože má na povrchu nerovnosti, vďaka ktorým vznikajú rôzne frekvencie. Rytmicky dokážeme vyjadriť aj rôzne nálady, takže možností je naozaj veľa. A my cvičíme čoraz menej a čoraz viac improvizujeme," dodal P. Ceholský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
