humenskému mestskému poslancovi Ondrejovi Semancovi
1.Ako dlho máte vodičský preukaz a kto vás učil šoférovať?
- Prvý vodičský - na motorku do 50 cm3 som získal ešte ako pätnásťročný a vodičák som si robil o dva roky neskôr. Perličkou je, že som prípravu neabsolvoval v klasickej autoškole, ale šoférovať ma učil individuálne môj vlastný otec, ktorý mal na to príslušné povolenie - vtedy sa to ešte dalo. Výučba trvala asi rok, kým som nedovŕšil osemnástku. Otec bol veľmi dobrý " inštruktor autoškoly" a aj keď mal na mňa relatívne málo času, najazdili sme strašne veľa kilometrov, čo mi veľmi pomohlo a považujem to za výhodu.
2. Čo neznášate na iných vodičoch?
- Keď nedodržiavajú dopravné predpisy!(smiech) Hlavne tie týkajúce sa rýchlosti. Nemám rád, keď sa na ceste stretnem s vodičom, ktorý ide 40-tkou tam, kde je 90-tka.(smiech) Ale vážne, nemám rád sviatočných vodičov, ktorý auto vytiahnu raz za rok a potom spôsobujú chaos na ceste. Ďalšia vec, ktorá za volant nepatrí, je alkohol to strašne neznášam. Nepáči sa mi ani intolerancia na prechodoch pre chodcov v tomto smere sa vodiči aj chodci majú čo učiť.
3. Máte svoje vysnívané auto a cestu, ktorú by ste chceli absolvovať?
- Za celý život som vymenil len dve autá prvých desať rokov som mal Škodu 120 s 5-stupňovou prevodovkou a v roku 1996 som si kúpil Fiat Brava, ktorý mám dodnes. Ak by som mal auto meniť každých desať rokov, tak sa to hádam podarí na budúci. (smiech) Isteže aj ja snívam, ale viem, že sa mi to nikdy nesplní túžim po Porsche C1, ale postačilo by mi aj Audi A4 s pohonom na všetky štyri kolesá. Cesta snov? Šoférujem rád, ale nie som práve fanúšik dlhých ciest. Keď to trvá dlhšie ako 6 hodín, už to nie je ono. Najďalej som bol v Zurichu a jazdilo sa tam úžasne krásne cesty, všetko prehľadne vyznačené takže asi by som najskôr jazdil niekde po európskych diaľniciach, ale ako som hovoril, nie na superdlhé trasy.
4. Patríte medzi cestných pirátov, alebo ste skôr opatrný vodič?
- Kedysi som možno bol tak trochu rýchly vodič (smiech), ale dnes už nie - vekom ma to prešlo. Netvrdím, že nejazdím rýchlo, ale viem, kedy si to môžem dovoliť a už ma to ani vždy neláka.
5. Aké máte skúsenosti s policajtmi? Platili ste už pokutu?
- Za celú svoju 32-ročnú vodičskú kariéru som platil pokutu len dvakrát. V pamäti mi však zostalo len prekročenie rýchlosti na ceste cez Košickú Polianku bolo to 10 alebo 12 kilometrov. Druhýkrát to bolo asi pred 10 rokmi, ale za čo, na to si už nepamätám.
6. Mali ste už niekedy v minulosti nejakú dopravnú nehodu?
- Nikdy som nebol účastníkom dopravnej nehody, ak nerátam poškriabaný lak na aute alebo rozbité spätné zrkadlo. Vyšetrovanie skončilo konštatovaním páchateľ neznámy, ale čo už. Jednu nehodu, ak to tak možno nazvať, som však mal na otcovom Žiguli pred mnohými rokmi. Bolo to v zime a viezol som manželku, dve malé deti aj svojich rodičov na návštevu k príbuzným. Zimné pneumatiky vtedy neboli a tak som dostal na ľade šmyk, urobil som "hodinky" a skončili sme všetci v záveji. Našťastie, autu ani nám sa nič nestalo táto "nehoda" mi asi stačila na celý život, odvtedy sa mi totiž nič podobné nestalo.
7. Máte v aute zavesený nejaký talizman pre šťastie, ktorý vás ochraňuje v nebezpečných situáciách?
- Neverím na talizmany, takže ani žiadny nemám. Jedna vec je však v mojom aute tabu fajčenie. A to aj napriek tomu, že ja sám fajčím.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
