aj ministerskí úradníci, pretože podľa dostupných štúdií vedomosti a zručnosti absolventov univerzít nezodpovedajú požiadavkám praxe. Slovensko sa chce v rámci Lisabonskej stratégie zamerať na vzdelanostnú ekonomiku. Memorovanie vo výučbe, čo by sa malo posunúť k schopnosti získať, vyhodnocovať a využívať informácie. Podporiť by sa mala aj intenzívnejšia výučba cudzích jazykov. Týka sa to najmä absolventov technických odborov, lebo v desiatke najmenej žiadaných univerzít sa ocitlo až osem technických fakúlt.

Rektor Technickej univerzity v Košiciach a prezident Slovenskej rektorskej konferencie prof. Juraj Sinay však malý záujem o techniku nepripúšťa. "Súčasný záujem študentov nasvedčuje, že o školu je záujem. Domnievam sa, že neustálym zvyšovaním záujmu investorov z oblasti elektrotechnického a spojárskeho priemyslu by nemal upadať. Technická univerzita ponúka študijné programy nielen týkajúce sa automobilového priemyslu. Všetky odbory z oblasti informatiky a informatizácie sú práve tie, ktoré by mali v mladej generácii vytvoriť povedomie, že je to perspektívne. Záujem o štúdium na TU neklesol ani tým, že populácia klesá," hovorí prof. Sinay.

Ako dodáva, univerzita ponúka programy, ktoré naväzujú na portfólio tých firiem, ktoré majú záujem sa etablovať vo východoslovenskom región.

"Prispôsobujeme sa požiadavkám trhu, aj keď to rešpektujeme len v 40 percentách slobodnej voľby predmetov v študijných programoch. Zvyšok tvoria predmety všeobecné. Vieme si upraviť programy podľa priamej zákazky firiem, alebo podľa dopytu. Snažíme sa byť flexibilní."

Problém slovenských vysokoškolákov však spočíva v cudzích jazykoch... "O tom budem hovoriť aj na konferencii za účasti predsedu vlády. Tu treba povedať, že cieľom vysokej školy nie je naučiť jazyk. My to nevieme urobiť. Máme problém v tom, že nám nechodia dobre pripravení stredoškoláci. Všade vo svete sa dieťa aspoň jeden jazyk naučí na strednej škole, tu nie. My potom môžeme ponúknuť len zvýšenie majstrovstva v odbornom jazyku. Preto sme zaviedli nový model vyučovania cudzích jazykov. Ten kto má základy a chce sa jazyk učiť môže tak robiť celých päť rokov. Ale ten, kto nechce, predpíšeme mu minimum, ktoré musí splniť. Od neho neočakávame, že sa ho naučí. Ak totiž niekto príde s nulovou znalosťou jazyka, my veľa nezmôžeme," vysvetľuje rektor detaily novinky v štúdiu na TU.

Ako pripomína, univerzity sa zväčša musia spoliehať na to, že prídu študenti, ktorí aspoň jeden jazyk ovládajú. "Využívame však aj formy bilinguálnych gymnázií. Máme na ekonomickej fakulte bilinguálny kurz na úrovni bakalára s Francúzmi. Štrnásťtisíc študentov TU cudzí jazyk nenaučíme."

Škola sa teda prispôsobuje trhu, ak treba, je schopná zaviesť nový študijný program. "Každý zahraničný investor meria prvú cestu k nám na školu. Podobne to bolo aj s firmou, ktorá chce montovať prevodovky do Fordu. Zahraničné firmy sem prichádzajú so znalosťou kvality nášho vzdelávania. Odbory upravujeme vtedy, ak sa objaví niečo nové, ako autoelektronika, kde sme vytvorili úplne nový študijný program. Ak prídu z VSE, že chcú predmet, čo sa týka manažérskych schopností v nemčine, vieme im vyjsť v ústrety."

Nová maturita na stredných školách vyvoláva v študentoch nádej, že sa na vysokú dostanú ľahšie. Samozrejme, ak sa dobre učili. Budú sa brať teda výsledky maturity brať pri prijímaní do úvahy?

"Na ekonomickej fakulte, kde sa hlási veľmi veľa ľudí, robíme prísne pijímacie pohovory. Tam musíme o tom ešte diskutovať. Na ostatných fakultách prijímame na základe študijného priemeru a tam to využijeme. Tým pádom budeme brať do úvahy len priemer maturitnej skúšky a nemusíme ísť dozadu a študovať vysvedčenia. Pre nás to bude jedno z rozhodujúcich kritérií. Máme však obmedzenú kapacitu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári