Košické zbohom armáde
Na takmer úplne demilitarizovanú zónu zmenila súčasná vláda kedysi vojensky vychýrené mesto Košice.
Dôstojníci i vojaci patrili po stáročia k elite a koloritu mesta. História potvrdzuje, že osobnosti v uniformách sa výrazne prejavili v živote mesta. Hrdievali sme sa švárnymi mladými mužmi v zelených i v belasých uniformách, na veľkú radosť mladých dám. Ibaže, vidieť dnes vojaka je zriedkavosťou. Stalo sa vraj, že keď vlani zomrel jeden z dôstojníckych veteránov, jednotku, ktorá mu nad hrobom vypálila čestnú salvu, museli exportovať z Prešova. Košické kasárne sú prázdne, naša slávna letecká akadémia sa vlani stala i s menom súčasťou Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši.
Tí, ktorí ešte veľmi zriedka chodia v uniformách po našich uliciach, patria pod velenie, ktoré pri Hornáde nesídli. Nie ku všetkým mestám bol súčasný vládny kabinet taký demilitarizačný - L. Mikulášu nadelil dve vysoké školy, susednému Prešovu doprial mechanizovanú brigádu i leteckú základňu. U nás do civilu odchádzali k l. januáru ďalší vojaci - aj z vynikajúcej Vojenskej nemocnice. Mlčky, lebo ich napospol ťažia existenčné starosti a obavy o budúcnosť. Nahrádzajú ich budúci profesionálni vojaci. Z náboru. Ako keby nášmu štátu nebolo treba kvalifikovaných vojakov rôznych odborov, mnohí i medzinárodne uznávaní špecialisti museli uložiť uniformy.
Vo vojenskom žargóne sa tomu tuším vraví odchod bez pocty, pretože oficiálneho ani slušného ľudského poďakovania sa zrejme takmer nikto z vojakov a dôstojníkov nedočkal. Ako keby neboli roky doslova ozdobou mesta a regiónu, ako keby nám nerobili slávu napríklad v bielych albatrosoch, ani čo by nás pohotovo neťahali z povodňovej či závejovej kaše, zabudnuté sú časy, keď po boku policajtov strážili v časoch kríz nás všetkých. Rodiny mnohých vojakov a teda stovky našich spoluobčanov sa ocitli v neistote, minulé zásluhy sú zabudnuté. V regióne s vysokou mierou nezamestnanosti sa nikomu robota nehľadá ľahko. Vojenská reorganizácia niektoré mestá nemiestne štedro preferuje aby v druhých nechala ľahostajne padnúť dávne armádne tradície. Tie si ctia a udržujú v každej armáde sveta - iba pod Tatrami je to zase raz inak.
V spravodajských šotoch z miest rôznych krvavých konfliktov, hromadných nešťastí, či dejísk hrôzostrašných prírodných katastrôf môžeme dnes a denne vidieť pokojnú silu - vojakov. I na takéto alternatívy sa pripravovali, preto vždy a všade s prehľadom a človečinou zvládajú situácie, pri ktorých iní podliehajú panike. Už i preto by tí, ktorí niektoré naše vojensky preslávené mestá posielajú do nohy do civilu, mali občanom vysvetliť, prečo niekde totálna demilitarizácia a inde bude, naopak, prearmádované.
A občan by mal zbystriť pozornosť a pýtať sa, komuže sa to na pršteky popriliepa mnohomiliardový zelený majetok, keď mu dá vojsko svoje tiché a disciplinované zbohom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
