sólovú platňu, inštrumentálne preplnenú známymi menami, pokrstenú samou Ivou Bittovou a Mariánom Vargom. Predtým ste túto speváčku, mimochodom vyštudovanú muzikologičku, mohli poznať z projektu Jej Družina, ktorá zarezonovala okrem iného i v nominácii na Objav roka v súťaži Aurel spred štyroch rokov. Zostava sa časom menila, menili sa i názvy a po dvoch vydaných platniach sa Zuzana hlási o slovo po tretí krát už pod svojim menom. V Košiciach sme ju odhalili na sklonku minulého roka, kde pod vedením režiséra Martina Štelbaského nakrúcala v priestoroch kina Cinefil svoj debutový videoklip. Tak sme si sadli na kus reči.
Povedz, ako sa ti pri realizácii poslednej platne podarilo dať dokopy tak výbornú muzikantskú zostavu, navyše prebudiť v nej nadšenie, aké si táto hudba vyžaduje, aby bol výsledok napokon taký dobrý aký je?
"Bola som sama prekvapená, aké to bolo jednoduché. Najprv som oslovila Oskara Rózsu ako producenta. Keď som ho oboznámila so svojimi víziami a pustila mu nejaké aranžmány, hneď zareagoval, že by bolo dobré využiť muzikantov, ktorí sú už etablovaní a ostrieľaní i z iných žánrov. On sám nemá problém sa pre takúto hudbu nadchnúť, s celou myšlienkou sa rýchlo stotožnil a v aranžovaní skladieb sa neskôr doslova vyžíval. Akurát bol na Slovensku i bubeník Martin Valihora. Keď sme si dali skúšku, znelo to výborne, bol nadšený, že ide o niečo pôvodné, slovenské. Veľmi sme si vyhovovali spoločným cítením. Andrej Šeban sa momentálne sám zaoberá etnickými prvkami, chystá album s využitím folklórnych motívov, bol preto rád, keď sme ho k spolupráci prizvali. Huslista Stanko Palúch hráva s nami už dávnejšie, sám je folklorista, takže to už išlo prirodzene."
Do akej miery si si pri výbere ľudových skladieb dokázala predstaviť ich konečnú podobu, lebo prepracované aranžmány poniektoré piesne zmenili doslova na nepoznanie...
"Hádky s Oskarom nehrozili, už pri nahrávaní som mala dosť konkrétnu predstavu, čo chcem. Najdôležitejší je výber piesne, ktorá sa dá vhodne upraviť. Prezerám zborníky, hľadám v zbierkach, počúvam nahrávky autentického folklóru. Potom sa mi nejaká zapáči na základe textu či melodiky. Niekoľko týždňov s ňou žijem, dookola ju počúvam a spievam. Sadnem za klavír a vzniká prvotný hrubý aranž, ktorý potom s chlapcami z kapely nahráme v digitálnej forme na počítači. Až tento materiál som potom ponúkla Oskarovi a ostatným. Chalani do konečného výsledku vložili až svoje muzikantské umenie a cítenie, ktoré je neskutočne silné."
Myslíš si, že na Slovensku je dostatočná poslucháčska základňa pre takýto typ hudby?
"Zatiaľ je to tu ťažké. Už v Čechách to ide o niečo jednoduchšie. Majú tam o čosi viac hudby, ktorá vychádza z ľudových koreňov. Je to asi hudobným zázemím. Je tam množstvo klubov a festivalov, tamojší ľudia pôvodnou hudbou žijú. U nás je to pre mnohých drahé, radšej si vypočujú niečo populárne, navyše, slovenský folklór sa dosť sprofanoval za čias socializmu, kedy bol silne protežovaný. Ľuďom to jednoducho začalo liezť na nervy. Hoci myslím, že žáner, v akom je urobená moja posledná platňa, teda akási world music, si pomaly razí cestu aj k mladej generácii."
Nemáš ambície ísť s tým von?
"Veľmi by som sa chcela presadiť i v zahraničí, zatiaľ sme trošku prešli len Čechy, Poľsko a Maďarsko. Myslím, že toto CD je predsalen už na svetovejšej úrovni, dalo by sa prirovnať napríklad k produkcii škandinávskych
Vartinä."
Preto si sa rozhodla nakrútiť prvý klip až teraz?
"Ja neviem. Asi hej. Bola by škoda nevyužiť silu, ktorú sa podarilo zhromaždiť na platni. Navyše sme dostali ponuku od režiséra, ktorému sa naša produkcia zapáčila. Vybrali sme skladbu Mlynare, ktorá je podľa nás najkomunikatívnešia a má najbližšie k populárnemu žánru."
Nemáš pocit, akoby začalo byť módnou vlnou "pchať" folklór doslova všade? Dnes už i housové kapely využívajú nasamplované fujary a podobne...
"Aj áno, no v súčasnosti sa tieto etnické prvky v hudbe už hojne miešajú. Ja som v tomto však dosť pronárodná, snažím sa udržať si hudbu na báze pôvodného, slovenského folklóru. Načo tam nasilu miešať orient či africké rytmy? Myslím, že náš folklór je dostatočne sebestačný na to, aby sa presadil sám osebe. Som za fúziu žánrov, ale odtiaľ potiaľ. Mám svoje hranice."
Máš obľúbený región, čo do folklóru, ktorý ti je blízky?
"Všimla som si, že na platniach sa mi objavuje veľa stredného Slovenska. Sama pochádzam z Banskej Bystrice, no celý tento kraj má množstvo farebných, výrazne odlišných regiónov, z ktorých sa dá ozaj vyberať."
Robíš výskumy folklóru priamo v teréne, ako to vyzerá?
"Prináša to hlavne veľa zážitkov. Napríklad, keď sme boli na výskume róm popu v spišských oblastiach. Prišli sme do osady, tamojší vajda nás zaviedol do nejakej rodiny a tam sa už len spievalo a hralo. Rómovia majú predvádzanie v krvi. Dokázali vám úžasne zahrať aj na gitare, ktorá mala hoci len dve struny, o ich viachlasom speve nehovoriac."
Ako by si zhodnotila vývoj svojej tvorby od čias Jej družiny po dnešok?
"Celé sa to začalo pred piatimi rokmi, kedy sme sa pohrávali s myšlienkou na fúziu folklóru s rockom. Vzniklo pár pokusných piesní, ktoré na náš údiv zožali veľkú odozvu, tak sme sa rozhodli v tomto trende pokračovať. Prvé CD Jej družiny vzniklo z eufórie a veľkú radosť je na ňom živo cítiť. Druhú platňu sme už vydali pod názvom Zuzana Mojžišová a jej družina. Bolo to po odchode niektorých pôvodných členov, ktorí si založili svoju vlastnú formáciu. Album bol už o čosi introvertnejší, snažili sme sa ísť viac do hĺbky hudby samotnej. Pri trojke nám bolo jasné, že chceme dosiahnuť svetový zvuk a myslím, že to vyšlo. Popri hosťoch, ktorí si zahrali na platni, momentálne fungujeme v zostave Rasťo Andris (fúkacie nástroje), Janko Kružliak (husle) a Mišo Béreš (gitary)."
Ďalšie plány?
"Snáď sa podarí turné niekedy na jar a verím, že dotiahneme aj všetkých muzikantov, ktorí na platni hrali. Keď všetko dobre pôjde, uvidíme sa v apríli v Košiciach."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
