horúci príbeh plný lásky, piesní a tanca. Príbeh muzikálu vychádza z rovnomenného filmu, ktorý sa stal hitom v roku 1987 a na divadelných doskách ho režíroval Ján Ďurovčík. Ten si k spolupráci prizval napr. Janu Hubinskú, Oľgu Šalagovú, Ivana Vojteka, Jána Mistríka, či Katku Hasprovú.
Vstupenky na toto predstavenie si môžete už v týchto dňoch zakúpiť v MIC v Dargove alebo ich vyhrať s našim denníkom. Stačí ak do budúceho pondelka doručíte do našej redakcie lístok s nalepeným kupónom a či ste sa stali šťastným výhercom dvoch vstupeniek práve vy, sa dozviete na budúcu stredu, kedy uverejníme aj ďalšiu súťaž. Dnes sme sa o predstavení, ale nielen o ňom, porozprávali so známym slovenským hercom Jánom Mistríkom.
Ako sa vám hrá v muzikáli Hriešny tanec, kde spolupracujete s množstvom mladých hercov a spevákov?
- Mne ako nespievajúcemu muzikálovému hercovi sa hrá veľmi dobre. A tým, že som obklopený mladými ľuďmi, tak je to zaujímavá robota. Navyše moja postava nie je až taká problematická, takže sa mi robilo veľmi dobre.
A spolupráca s mladými bola aká?
- Výborná, lebo my starší, skúsenejší sme im radili a oni nám dodávali mladistvého elánu a optimizmu do práce.
Máte ako divák radšej činohru alebo ste prišli na chuť aj muzikálom, ktoré sú u nás v poslednom období v kurze?
- Ja som prišiel na chuť tým muzikálom, ktoré sú skutočne muzikálmi, pretože v poslednom čase je dosť takých muzikálov, ktoré ja volám pesničkály. Sú to totiž len také za sebou zoradené pesničkové videoklipy. Ja mám rád muzikály takého charakteru ako sú Pokrvní bratia, či Donaha! čo teraz robíme na Novej scéne, kde je naozaj všetko - strhujúci dej, dramatický príbeh, rovnocenná herecká, spevácka i tanečná zložka. Že to nie je len o tanci a speve, ale aj o dramatickej polohe.
Ako prežívate tieto sviatočné dni? Doma alebo pracovne?
- Momentálne pár dní sviatkujem v kruhu svojej rodiny, ale na Silvestra hráme Donaha!, takže budem mať deň najprv pracovný a potom dorazíme toho Silvestra. Domov by som mal prísť okolo trištvrtenadeväť, tak to sa vtedy ešte iba začína.
Čo znamená dorazíme Silvestra? Čaká vás nejaká bujará oslava?
- Kdeže. To ja už mám za sebou. (úsmev)
Strávite v Košiciach vo februári celý víkend?
- Nie, ja tam budem iba v prvé dni, potom bude robiť pán Jedľovský, s ktorým alternujem, pretože trinásteho už hrám Donaha! v Prahe. Takže takto sme to skombinovali.
Máte toto kočovanie medzi Bratislavou-Košicami-Prahou v priebehu niekoľkých dní rád?
- Raz za čas sa to dá. Ja mám toho v tomto za sebou dosť, pretože som 10 rokov hral v zájazdových divadlách. Teraz je toho už menej, takže raz za pár mesiacov sa to vydržať dá.
Čo si prajete do Nového roka?
- Zdravie.
A čo by ste popriali čitateľom Korzára?
- Aby v hojnom počte chodili nielen na naše predstavenia, ale aj všeobecne, pretože divadlo prestáva byť v móde a to je veľká škoda. A ešte veľa zdravia a chuti do sledovania kultúrnych projektov.
Dnes je v divadlách omnoho menej ľudí ako kedysi. Veríte v akúsi renesanciu, že divadlo opäť zažije svoje staré zlaté časy?
- Verím v to. Ale to sa musí začať vychovávať už od detského diváka. A hlavne, bohužiaľ, prestala vychovávať naša verejnoprávna televízia. Takže budeme musieť začať buď tam alebo v divadlách od rozprávok, aby deti cítili potrebu chodiť do divadla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
