Bačov predok bol skutočne bača, Cap sa predstavil ako ´kozí muž´

Listovali ste už niekedy v telefónnom zozname? Že nie? Radšej si prezeráte bankové výpisy, aby ste mali prehľad ako narastajú vaše kontá? To je tiež určite zábavné čítanie. Ja som sa však pustila do spomínaného telefónneho zoznamu a bola som prekvapená, ľudia s akými zaujímavými priezviskami sa v ňom nachádzajú.

Priezvisko totožné s niektorým obyvateľom zvieracej ríše: Baran, Belohlávek, Bradáč, Cap, Capík, Capko, Čajka, Čížik, Drozd, Havran, Holub, Hrdlička, Húska, Chrobák, Ježko, Káčer, Kanárik, Kras, Kocúr, Kocúrik, Kohút, Komár, Koza, Králik, Križiak, Kukučka, Kuna, Kuvik, Líška, Macík, Macko, Maco, Medvedík, Medveď, Motýľ, Mravec, Mucha, Muška, Orol, Pavúk, Roháč, Rybička, Rybka, Skokan, Slávik, Sluk, Sojka, Sokol, Sova, Srnka, Straka, Škorec, Škovrán, Veverica, Vlk, Vĺček, Vĺčko, Vrabec, Vrana, Vranka, Vydra, Zajac, Žabka

Národnosti: Čech, Černoch, Maďar, Nemec, Slovák, Tatár, Turek.

Stromy, kvety, lesné plody, huby, zelenina, obilie: Breza, Cesnak, Cibuľa, Ďatelinka, Dubák, Fialka, Flóra, Hájiček, Hájik, Hríb, Hruška, Huba, Chren, Jahoda, Javor, Jedlička, Jasaň, Kapusta, Klas, Koreň, Lipa, Mach, Malina, Orgován, Pažitka, Praslička, Pšenička, Repík, Repka, Ružička, Slivka, Smrek, Strapec, Struk, Sušina, Svrčina, Šalát, Šiška, Tulipán, Vrba, Zelina.

Priezviská, na ktoré by sme sa mohli opýtať aký? aká? čí? Biely, Bystrý, Cenky, Červený, Čierny, Dolný, Hlaváč, Hlavatý, Chladný, Chromý, Chudý, Chytráček, Krátky, Krotký, Kučeravý, Kvašný, Mačkin, Malý, Mokrý, Nejedlá, Nevrlý, Nižná, Nosáľ, Nová, Nováček, Odvahová, Pustý, Rapavý, Rojko, Skladaný, Sladká, Slaný, Smutný, Spurný, Starý, Strapáč, Studený, Suchá, Suchár, Super, Surový, Šedivý, Široký, Šťastný, Tichý, Trefný, Trúchly, Veselá, Vlasatý, Vlasáč, Vysoká, Vyšná, Zelený, Zrelý, Železný, Žitný.

Povolania a funkcie: Anjel, Bača, Baník, Baran, Barónik, Blanár, Boháč, Cárik, Cisár, Čipkár, Čižmár, Čižmárik, Debnár, Desiatnik, Dráb, Drábik, Drotár, Diabolko, Furman, Gajdoš, Gašpar, Gazda, Haluška, Hámorník, Hrobár, Husár, Hvizdoš, Chovanec, Kakáč, Kamenár, Kapitán, Kasár, Kočiš, Kolesár, Koniar, Kováč, Kozák, Krajčír, Kráľ, Kráľovič, Krčmárik, Kuchár, Kuchárik, Kuchta, Kupec, Lakomec, Lokaj, Maliar, Mazák, Mäsiar, Mäsiarik, Mlynár, Mlynárik, Mních, Pekár,Prášil, Priateľ, Princ, Remeňár, Rybár, Rybárik, Sklenár, Slobodník, Smieško, Starosta, Stolár, Stolárik, Strelec, Struhár, Súkenník, Školník, Šľachta, Šuster, Tesár, Tkáč, Úradník, Valach, Vojvoda, Vozár, Vrátny, Vretenár, Záhradník, Záhradníček, Zdráhal, Zeman, Zlatník, Zubár, Žiak

Všetko ostatné, k čomu, ak si predstavíme malé prvé písmeno, je tiež vtipné, no nedalo sa do žiadnej z predchádzajúcich skupín zaradiť: Babka, Banda, Barla, Bečka, Bimbo, Blaho, Blašková, Bobík, Bobula, Bomba, Boršč, Brada, Brázda, Brečka, Budík, Budna, Cifra, Cimerman, Cipka, Cmarík, Cundrová, Čajkovský, Čakan, Čepeľ, Červeň, Čipka, Črep, Dedina, Dobrotka, Dolina, Dudrík. Dúha, Duch, Dunajová, Dutko, Erby, Faktor, Fifík, Figeľ, Granát, Guľa, Guľáš, Horčík, Hrebeň, Hraško, Hrčka, Hromada, Huba, Chalupa, Chalúpka, Chytil, Janíčko, Kabát, Kaša, Klinec, Kľúčik, Kľučka, Klus, Kočík, Koľko, Komora, Konček, Konečník, Kotúč, Kozub, Kožuch, Krč, Kremeň, Kriváň, Krivda, Kríž, Kroj, Krok, Kučera, Kuželka, Kvasnica, Kyška, Laba, Likér, Lokša, Lopata, Lopatka, Lupa, Makovník, Masnica, Matica, Mláka, Motyka, Mráz, Mrázik, Murko, Mužík, Mydlík, Navrátil, Nebehaj, Nečas, Neskusil, Nič, Nová, Obraz, Okres, Olejník, Pagáč, Pach, Palička, Para, Perun, Pokuta, Poduška, Polom, Poloha, Pravda, Rada, Rybníček, Sekera, Skala, Skalka, Slanina, Sloboda, Smola, Smolík, Smolko, Sobota, Socha, Soška, Spoločník, Starec, Stodola, Stojka, Strýček, Strýčko, Strýko, Stupeň, Svet, Syn, Šatník, Širák, Škoda, Špak, Špalek, Špilka, Šťava, Šuhaj, Tabak, Trefa, Trubiroha, Tyč, Ujco, Vatra, Veselka, Voda, Vodička, Vystavil, Západ, Zástera, Zeleň, Zima, Zimka, Znak, Župa.

Samozrejme, zaujímalo nás, ako sa s nekaždodenným priezviskom stotožnili tí, ktorí ho celý život nosia? Zažili už kvôli tomu známe osobnosti aj nejakú úsmevnú príhodu?

Má v tele krv alebo žinčicu?

Hovorca U. S. Steelu Ing. Ján Bača má rýdzo slovenské priezvisko, nad ktorým sa ľudia ani tak nepozastavia. Skôr ich zaujíma a rozmýšľajú nad tým, aké má krsné meno. Takého Patrika Baču alebo Richarda Baču si neveľmi vedia predstavil. "Oceňujú teda to, že rodičia mi dali k typickému slovenskému priezvisku typické slovenské krstné meno. Mimochodom, podobné ako iní, aj ja som začal pátrať po rodokmeni. Zistil som pritom, aj keď nie po meči, ale po valaške, že nejaký môj praprapra... dedo bol naozaj bačom." J. Bača ale nevie, ako je to ďalej, lebo ak má aristokrat modrú krv, v ňom by asi mala prúdiť žinčiča či cmar. "Možno aj prúdia, lebo jedlá slovenskej kuchyne, hlavne však ovčí syr, zbožňujem...", netají slovenské ´korene´ Ing. Jána Bača.

Igor Cap - človek

Generálny riaditeľ spoločnosti Wagon Slovakia, Košice, a. s. JUDr. Igor Cap pozná príhod s priezviskom Cap neúrekom. Niektoré sa stali otcovi, iné bratovi, čosi aj jemu. "Bolo to niekedy v druhej či tretej triede základnej školy, keď sme dostali novú učiteľku a tá sa chcela s nami, žiakmi, zblížiť. Každý sme sa teda mali postaviť, predstaviť a povedať, čo nás zaujíma, akého máme koníčka," zaspomínal na školské roky I. Cap. Niektorí spočiatku povedali o sebe aj pár viet, no stále ich bolo menej. Keď prišiel na rad spolužiak, ktorý sedel pred Igorom, ten už len vstal a predstavil sa Ivan Ježko. Učiteľka zareagovala: ´ten malý, pichľavý?, na čo sa spolužiak rozplakal. "Vtedy som si povedal, keďže Ježko takto skončil, čo bude asi so mnou, Capom? Odhodlane som vstal a hrdo som sa prestavil: Igor Cap, človek. Trieda vybuchla v obrovský smiech, a tým sa ďalšie predstavovanie skončilo. No ešte dlho sa na tom trieda, aj učitelia, zabávali..."

Raz zase, ale to už bol I. Cap dospelý a volal na nejaký úrad. Keď sa sekretárka po druhýkrát opýtala, kto volá, lebo vraj nerozumie jeho predstaveniu, výrazne jej odpovedal CAP. "Nepochopila ale ani na štvrtýkrát. Vtedy som to už nevydržal a ostrejším hlasom som povedal: Volám sa Cap. Ak tomu nerozumiete, tak kozí muž..." JUDr. Igor Cap je so svojím priezviskom spokojný, nemenil by. Ľudia si ho vraj veľmi dobre a rýchlo zapamätajú a keď sa niekde predstaví. Pri prvom počutí sa mnohí aj do pomykova dostanú, lebo nevedia, či je to naozaj alebo žartuje.

Policajti ho pustili bez pokuty

K zábavným slovám určite patrí i dráb. Radoslav Dráb z Občianskeho združenia Spoločnosť priateľov detí z

detských domovov Úsmev ako dar len súhlase pokyvoval hlavou. "I keď v súvislosti s drábom ide skôr o vážne situácie, u mňa bolo vždy výhodou. Zastavili ma napríklad pri šoférovaní policajti. Keď sa pozreli do dokladov, spýtali sa, či je môj otec šéfom na policajnej škole sídliacej vtedy ešte v Šaci. Bol by som blázon oponovať. Súhlasne som teda prikývol hlavou a bez pokuty za prekročenie rýchlosti som migal preč."

Po druhýkrát toto priezvisko D. Drábovi pomohlo, keď volal na istý farský úrad. "V Košiciach je totiž pán dekan Dráb a keďže všetci si mysleli, že som od neho, a tak sme mali pri charitatívnych akciách ako občianske združenie dvere vždy otvorené." Treťou príhodou, kde vďaka priezvisku bodoval, bola krytá plaváreň. Kedysi tam totiž šéfoval Ing. Ivan Dráb. "Keď sme s domovákmi chceli ísť plávať a povedal som Dráb, všetci si mysleli, že mám jeho súhlas. V živote som pritom pána Drába nevidel a hoci už nie je medzi nami, veľmi deťom z detských domovov pomohol. I keď o tom nevedel." Radoslavovi Drábovi sa teda priezvisko Dráb zatiaľ vždy len hodilo. Až na krčmu v Giraltovciach. Tam sa vraj nemôže ukázať. "Z tejto dediny pochádzal totiž starý otec, a tem sa medzi domácimi údajne najlepšie nezapísal. A ja za neho nechcem facky zinkasovať..."

Pre spolužiakov bol hlina

V škole, kde asi niet žiaka, ktorý by nemal od spolužiakov prezývku, ani starosta MČ Juh JUDr. Jaroslav Hlinka nebol výnimkou. Decká ho volali Hlina. "Neviem síce, či maliarska, modelárska, tehliarska alebo nejaká iná, ale toto pomenovanie mi prischlo." Z mimoškolských rokov, najmä v období pred a po roku 1989, ho zase okolie dávalo do súvislosti s Andrejom Hlinkom. "Kým pred spomínaným obdobím pri otázke, nie ste náhodou rodina s A. Hlinkom? jasne zaznieval aj istý varovný podtón, po roku 1989 by naopak boli radi, keby sme mali niečo spoločné. Žiaľ, nemám. Jedného Hlinku síce poznám, ale je to Anton a je farárom žijúcim v Bratislave. Keď mám v hlavnom meste nejaké vybavovačky, občas sa stretneme, ale to je všetko."

Starosta Kavečian je dobrým ´Kupcom´

"Nespomínam si, že by som mal problémy alebo prežil zaujímavosti v súvislosti s priezviskom Kupec," zareagoval na našu otázku starosta MČ Kavečany Ing. Ján Kupec. V škole vraj preto nie, lebo bol skôr vodcovský typ a možno sa ho ostatní báli, preto si s ním nikto nič nezačínal. "Priezvisko Kupec má ale niečo do seba, doma sa totiž skutočne snažím držať kasu. Manželka sa zbavila zodpovednosti a preniesla hospodárenie na moju hlavu. No a keďže sme zatiaľ na psí tridsiatok nevyšli, asi to nerobím najhoršie," zhodnotil svoje kupecko-finančné schopnosti, pri ktorých sa zväčša snaží uvažovať len vlastnou hlavou. "Odborníkmi si už nedám poradiť. Len raz som to urobil a bola to dosť stratová záležitosť. Takže, už sa riadim len vlastnou hlavou a s peniazmi, ak sa nejaké podarí našetriť, snažím sa nakladať efektívne."

´Som pre nich Košic z Kočis´

V súvislosti s priezviskom Kočiš je známa riekanka Kočiš, po pivo mi skočíš... Na riaditeľa Krajskej správy Štatistického úradu SR Ing. Emila Kočiša to ale neplatí, nikto ho po penivý mok neposielal. "S mojím priezviskom súvisia skôr jazykolamy. Napríklad Maďari majú problém ako sa píšem. Ja som pritom obyčajný slovenský Kočiš, teda píš ako počuješ. Ešte viac trápi moje priezvisko Angličanov alebo tých, čo anglicky hovoria. Najčastejšie im z neho vyjde ´košic´. Ešte horšie to bolo, keď som sa raz kdesi predstavoval a povedal som: ´som Kočiš z Košíc.´ Zopakovali to po mne nejako tak ako Košic z Kočis." Ako chlapca, keďže E. Kočiš vyrastal na dedine, kde sa ľudia nevolajú podľa vlastného mena a priezviska, ale zväčša podľa deda a pradeda, ho v podstate všetci poznali len ako Emila od Sopka.

Neznámi zo zoznamu

Nakoniec sme oslovili z telefónneho zoznamu aj niektorých úplne neznámych ľudí, aby sme sa aj ich spýtali: Akých skomolenín ste sa v súvislosti s vaším priezviskom dočkali?

Ing. Andrej Smola bol v detských časoch pre rovesníkov ´asfalt´. Inak mu nehovorili. Keď začal pokukávať po dievčatách, im toto priezvisko až tak nevadilo, aj keď nastávajúcej pripadalo trochu smiešne, že sa bude volať Smolová.

Igor Smrek je mladý muž, ktorý už zo školskej lavice vyrástol ale na svoje ´upravené´ priezvisko sa doteraz pamätá. "Spolužiaci mi nehovorili ani smrečok, borovica či borovička, ale úplne jednoducho - strom. Páčilo sa mi to. Bolo to milé meno, nehanobiace," povedal nám.

Ďalší Košičan Dušan Pšenička v momente po našej otázke zareagoval: "V škole ma volali kukurička, ovsík, žitko. Inak to vlastne ani nešlo. Ďalšia ´pšeničná´ príhoda sa viaže k synovcovi. Býval v Prahe a patril k dobrým ´kvietkom´. V lavici sedel s chlapcom, ktorý sa volal Krupička. Pamätám, že učiteľ sa často sťažoval: ´Já teda nevím co Krupička s Pšeničkou dělají, ale je to k nevydržení...´" D. Pšenička si spomenul ešte na jednu vlastnú príhodu. Pri prechádzaní z jedného gymnázia na druhé, do tej istej triedy nastupovali dvaja noví žiaci. "Keď sa predstavil ten prvý, že je Chrobák, trieda sa rozrehotala. Ako sa váľali spolužiaci po laviciach, keď som pridal svoje Pšenička, nemusím asi bližšie opisovať..."

Juraj Barla si pri ´úprave´ priezviska spolužiakmi spomenul, že niektorí výmyseľníci mu hovorili nie Barla, ale barlička - palička. Hnevať sa na to za nich ale nemohol, lebo skomolenia krstných mien alebo priezvisk jednoducho patria do obdobia školy. "V dospelosti máme potom na čo spomínať a zabávať sa ...", prehlásil J. Barla.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári