So sombrerom na hlave by rád popíjal mojito

Placka: Tohto roku vsadí na papuče

Ľudia sa chcú na Silvestra so starým rokom rozlúčiť vo veselej nálade a najlepšie sa cítia vtedy, ak sa niekto postará o všeobecnú veselosť a zabaví ich. To je vlastne náplňou práce zabávača a moderátora Vila Rozborila, ktorý sa však rozhodol - dosť bolo pracovných Silvestrov a tentoraz chce Nový rok privítať doma v papučiach.

"Po mnohých rokoch, keď som posledný deň v roku trávil vždy na nejakom pódiu, som sa rozhodol, že tentoraz si na Silvestra oddýchnem. Posledné štyri roky som strávil práve v košicom hoteli Slovan, kde som moderoval silvestrovský ples," prezradil nám zabávač, ktorý počas celej jesene tvrdošijne odmietal všetky pracovné ponuky. "Aj počas Vianoc zvyknem pracovať, pretože v Markíze mávame charitatívne akcie, a tak som si povedal, že na Silvestra nebudem robiť za nič na svete. Oddýchnem si doma a kto vie? Možno zaspím pred polnocou..."

Často moderovanie vyženie V. Rozborila na silvestrovské pódia kdesi na námestia a tam ho veru mráz nešetrí... "Musím povedať, že zimu a sneh vôbec nepotrebujem a viem si celkom dobre predstaviť, že by som sa vybral silvestrovať pod palmy. Dal by som si na hlavu sombrero a popíjal by som mojito a bolo by mi výborne..."

Čo však V. Rozborilovi na Silvestra nesmie chýbať? "Moji najbližší, ľudia, ktorých mám rád. Keď som v posledný deň roka pracoval, tak som samozrejme svoju rodinu neťahal na pódiá so sebou. Po pol jednej, keď som už mal pracovné povinnosti za sebou, som však vždy sadol do auta a ponáhľal sa domov. A preto si neviem predstaviť Silvester bez Slovenského rozhlasu. Vždy som si zapol to vysielanie, v ktorom sa striedali redaktori z veľkých miest po celom svete a ja som počúval, ako oslavujú príchod nového roka v Moskve, v New Yorku, v Paríži... Takže bez rozhlasu by som silvestrovať nemohol. Keď som s najbližšími, nepotrebujem žiadne konfety, delobuchy a nepotrebujem sa na Silvestra ´oháknuť´ a ísť ako taký parketový lev užívať si zábavu. Veď ja si spoločenských udalostí užijem dosť aj počas roka... Tohto roku vsadím na papuče. Papuče musia byť!"

Radšej si teda užije kľud a na pokoji nechá aj petardy a delobuchy. "Od detstva som proti tomuto ´štepený´. Ja sa síce môžem divákom javiť ako trochu ´besný´ človek ale pravda je taká, že som opatrný. Nepotrebujem riskovať a prísť o ruku, veď každoročne kvôli týmto hlúpym zábavkám sa zraní mnoho ľudí. Ja si nepotrebujem dvíhať hladinu adrenalínu v krvi takýmto spôsobom... Občas mám pocit, že som taký jeden veľký delobuch," prezradil zabávač, ktorému počas silvestrovských osláv postačí aj pokojná prskavka. "Čo však musí poriadne búchať a lietať kade-tade, to sú zátky od šampanského. Nemám rád, keď mi niekto povie - netrep tým šampusom, lebo to vystrelí... Veď o to ide, nie? Ja sa vždy snažím poliať čo najviac ľudí okolo mňa a trafiť štupľom niečo, čo sa rozbije... Nech to stojí zato. Ja sa nenahnevám, keď mi šapmus v ruke poriadne rachne, skôr sa zlostím, keď nerachne. To ma dokáže naštvať..."

Tak sa teda zdá, že tohto roku si všetky tieto silvestrovské ´veselosti´ užije obľúbený zabávač pred televízorom a nechá sa zabávať ostatnými zabávačmi... "Ja však nie som klasický divák a neviem sa pozerať na zábavu v televízii nestranne. Stále všetko analyzujem, je to taká moja profesionálna deformácia. Snažím sa prísť tomu na kĺb, prečo je to všetko v telke tak, ako to je... Takže keď si ja sadnem pre televízor, je to pre mňa skôr domáca úloha. Je dosť možné, že budem počas Silvestra svedomito sledovať všetky televízie a minimálne 200 krát šťuknem prepínačom..."

Počas mnohých Silvestrov V. Rozboril usilovne pracoval a nemohol si preto dovoliť poriadne oslavovať... "Pamätám si na jeden výnimočný Silvester, ktorý trval 10 dní. Spolu s Kvetkou Horváthovou sme mali veľa pracovných povinností už od 25. decembra, každý večer sme moderovali nejakú akciu v inom meste. Takže do Košíc - kde sme pracovali práve na Silvestra - sme už dorazili riadne zdevastovaní... Napriek tomu sme urobil čo bolo treba, poriadne sme sa vyspali a chceli sme si odpočinúť a ísť domov až druhého januára. V noci však prišla hrozná kalamita a my sme museli ešte pár dní pobudnúť v Košiciach, lebo cesty boli absolútne neprejazdné. Vtedy ma z toľkého silvestrovania bolela hlava..."

Bodaj by nie, keď sa so starým rokom lúčil od 25. decembra a vítal ho až do 6. januára... Takúto pracovno - oslavovaciu šnúru by si však rád zopakoval. "Nehovorím, že hneď a zaraz, ale niekedy je to dobré, pretože som naprogramovaný na veľa roboty... Keď ma ľudia chcú a chcú sa so mnou zabávať, tak by som mal vypočuť ich želania. Moja práca nie je o tom, že ja si poviem - Ale si Vilko odviedol dobrú prácu... Povedať si to musia ľudia."

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári