svoj záujem a lásku k mestu a jeho histórii už prezentoval v monografii Stropkov (1994), kde ako spoluautor napísal stať týkajúcu sa architektúry. Tentokrát sa rozhodol pokračovať sám, v ďalšom odhaľovaní vecí zámych i neznámych.
"Zužitkoval som materiály, ktoré som už dávno mal, pretože ich postupne zhromažďujem. Napadlo mi dať ich do nejakého celku, aby sa neroztratili. V tejto tlačenej forme zostanú zakonzervované na dlhšie obdobie, a myslím si, že poslúžia tunajšiemu obyvateľstvu ale aj iným ľuďom," povedal autor na úvod.
Kniha je zameraná hlavne na architektúru. Na fotografiách sú v nej zachytené premeny Stropkova od najstarších dôb, aké fotografická pamäť zachovala. Najstaršie zábery pochádzajú z konca 19. storočia. Sú z interiéru gotického kostola s oltármi, ktoré už neexistujú. Z grafických materiálov sú najstaršie mapy z roku 1868.
"O Stropkove toho nebolo veľa povedané, ani vydané knižne. Až monografia Stropkov nás postavila na reálnu pôdu, a môžeme sa v každej oblasti od čohosi odraziť. Toto je prehĺbenie poznania vývoja Stropkova."
Kniha má 150 strán a desiatky fotografií. Doplnená je autorovými grafickými štúdiami a výskumami.
"Kunshistorik by túto knihu možno koncipoval inak. Ja som tam dal to, čo som považoval z môjho pohľadu za potrebné."
Zaujímalo nás, kde fotografie zháňal.
"Mnoho fotografií zo starého Stropkova koluje medzi ľuďmi. Už sú ošúchané a stále tie isté. Kniha ponúka aj nové, s ktorými sa ľudia ešte nestretli. Uchovával som ich ešte z dôb štúdia a získal som ich v Bratislave. Takisto som osobne navštevoval rodiny a známych v Stropkove. Takto som nazbieral bohatý materiál."
Vytriediť tie, ktoré sa dostali do knihy, bola podľa Vatehu sizyfovská práca a robil to v niekoľkých kolách.
"Snažil som sa vytvoriť ucelený dej. Prioritné je mesto ako celok, a potom nasledujú jednotlivé stavby a ich zmeny v čase. V knihe je možné nájsť z niektorého objektu sedem až desať fotografií. Zvlášť som sa zaoberal tým, aby bolo mesto ako celok čitateľné a zrozumiteľné. Preto sú tam panoramatické pohľady z veže kostola. Hľadal som ich časovú synchronizáciu, a dopracoval som sa k pohľadom celého mesta z 30-tych rokov."
"Najnovšie" fotografie siahajú do obdobia 70-tych rokov minulého storočia.
"Už súčasný stav nie je v knihe zahrnutý. Ten si môže pozorovateľ sám skonfrontovať. Zbytočne by to zaberalo veľa priestoru."
Aj keď ide v knihe predovšetkým o architektúru, súčasťou fotografií sú aj ľudia.
"Málo fotografií bolo robených so zámerom, nafotiť architektúru. Tá je prítomná ako súčasť osláv, pohrebov, korzovania, rôznych pochodov a ďalších udalostí v meste."
Zaujímalo nás čo viedlo M. Vatehu k mravenčej práci na tejto publikácii.
"Myšlienka, že človek nežije nadarmo, a niečo po ňom zostane. Podľa môjho chápania hodnoty vecí, je táto kniha hodnotná vec. Keď to nebude so mnou zdieľať deväťdesiat percent ľudí, nevadí. No tých desať, ktorí to pochopia, to určite aj ocenia."
Myšlienka urobiť takúto publikáciu skrsla v hlave autora približne pred dvomi rokmi. Ako nám prezradil, materiály mal pripravené už začiatkom tohto roka.
"Čakal som už iba na grant z ministerstva kultúry. Napokon som sa dozvedel, že uchádzať sa oňho nemôžu fyzické osoby iba právnické, aj keď mi to na začiatku bolo prezentované ináč."
Vateha už nechcel zastaviť rozbehnutú vec, a vydanie knihy si financoval sám.
Čo sa týka plánov do budúcnosti, dozvedeli sme sa, že stále sa je čomu venovať. "Základom je systematický zber nových informácií vypozorovaných z terénu. Určite by sa dalo ísť ešte do väčších detailov a podrobností. Väčšie mestá a kultúrne centrá, to majú takto rozpitvané. V Stropkove sa tomu nikto nevenoval. Myslím si, že ten kto má na to bunky a zaujímajú ho aj iné hodnoty ako materiálne, ten môže bádať a vždy niečo nájde."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
