okraj. Im neostáva iné, len bojovať s tieňmi vlastnej minulosti a neustále si obhajovať svoje miesto vo svete. Aj im predsa v hrudi bije rovnaké srdce ako tým "normálnym". Aj oni sa presne tak isto smejú, plačú, tešia sa, smútia, majú sny a túžby. Chcú byť šťastní, navzdory osudu a vlastným prešľapom. Veď aj k nim raz do roka príde Ježiško.

Asi dvesto ľudí s podobnou tienistou minulosťou našlo útočisko v Inštitúte Krista Veľkňaza v Žakovciach. A nielen útočisko, oni tu našli i skutočný domov a rodinu. A práve vo vianočnom čase najviac pociťujú, že i keď sa kedysi ocitli na dne, dnes už nie sú sami.

V bežný deň to v inštitúte vyzerá ako v mravenisku. Všetci pracujú. "Máme tu tri základné pravidlá. Je tu absolútny zákaz alkoholu, nikto zo spoločenstva nesmie spáchať priestupok, ani trestný čin a všetci musia pracovať. Každý podľa svojich možností, schopností a zdravotného stavu. Každý, kto pracuje, sa totiž cíti užitočný a to mu dáva istú formu ľudskej dôstojnosti," poodhalil čosi zo života spoločenstva jeden z jeho členov, zástupca farára Jozef Poracký a pridal i svoj vlastný príbeh. "Bol som alkoholik a väzeň a hľadal som spôsob, ako sa z toho dostať. Prišiel som sem v roku 1996. Vtedy tu bolo asi osemnásť ľudí, väčšina bezdomovci a bývalí väzni. Povedal som si, že ten farár je buď blázon alebo svätec. Chcel som zistiť, čím motivuje ľudí, ktorí nikdy nerobili, aby robili. No farár robil toľko, čo my, jedol to, čo my, spal s nami a ešte si aj plnil mnoho iných povinností. Proste, to, čo kázal, v to aj veril. A nielen to. On aj robil to, čo kázal."

Jozef Poracký nie je jediným, kto má za sebou pohnutú minulosť. Medzi dvoma stovkami rôznych ľudských osudov sa ukrývajú väčšie i menšie tajomstvá. Lenže teraz sú si všetci rovní. Bezdomovci i matky s deťmi. "Väčšina ľudí si myslí, že bezdomovec má skončené maximálne dve triedy a ešte je aj mentálne retardovaný. U nás nie je problém nájsť inžiniera, či doktora. Žiadna vysoká škola totiž nedáva imunitu na alkohol, takže aj ľudia s titulmi sa ocitnú presne tam, kde aj ten, čo nemá školu. My sme tu skrátka jedna rodina. Veľká, neposlušná, ale rodina. Máme tu postihnutých, bývalých väzňov, alkoholikov, ľudí, ktorí nemajú kam ísť, alebo takých, ktorí majú kde byť, ale buď to nechcú oni, alebo ich tam nechcú. Každý sa pýta, ako to tu môže fungovať. Neviem, ale funguje to. Ja hovorím, že to iste anjeli strážni lietajú nad nami a s vyplazenými jazykmi zachraňujú, čo môžu," pousmial sa J. Poracký.

V Žakovciach všetko hladko funguje aj cez Vianoce. Prípravy, stromček, spoločná večera, darčeky. Členovia spoločenstva hovoria, že všetko je také isté, ako v bežnej rodine. S tým rozdielom, že tá ich je omnoho väčšia. "Máme tu ľudí, ktorí Vianoce prežívajú veľmi intenzívne. Ale máme tu aj takých, pre ktorých tieto sviatky znamenajú najmä väčší rezeň na tanieri. Snažíme sa urobiť všetko pre to, aby sviatky u nás boli dôstojné. Každý dostane nejaký darček, aj keď si nemôžeme dovoliť nič veľké. Chlapom cigarety alebo ponožky, dievčatám šampón či sprej. Niekedy sa to aj pomotá, ale to nič. Na Silvestra ani u nás nechýba diskotéka a dobrá zábava," dodáva J. Poracký.

Dvadsaťštyriročná ošetovateľka Beáta žije v inštitúte od svojej osemnástky. Svoju rodinu chodí pravidelne navštevovať, ale prvoradým sa pre ňu stala starostlivosť o ľudí, ktorí nemajú nikoho. "Hľadala som si povolanie, ktoré by mi nebolo len zamestnaním. Snažím sa dávať do svojej práce maximum ľudskosti, nechcem si len odpracovať niekoľko hodín a tým by to pre mňa skončilo. Jednoducho som tu vždy, keď ma potrebujú. Zo začiatku som to brala ako také menšie hrdinstvo, ale teraz som rada, že môžem byť pri tých ľuďoch, že im môžem dať čosi zo svojho srdca," zamyslela sa mladá dievčina, ktorá už v inštitúte prežila šesť Vianoc. Každé vraj boli úplne iné, ako tie, na aké bola zvyknutá doma. "Sviatky sa tu nesú v znamení myšlienky, aby srdcom Vianoc boli Vianoce v srdci. Ja ako ošetrovateľka často vidím smútok v očiach tých, čo by aj išli domov, ale nemajú kam, alebo nemôžu. Snažíme sa im nahradiť atmosféru rodiny, ale skutočnú rodinu im nenahradíme. Dáme im však aspoň kúsok ľudského tepla, lebo tej lásky práve cez sviatky potrebujú najviac," dodala Beáta.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári