totiž v celej nahote inú tragédiu. Tragédiu ľudskej nezhody.
V Tatrách už roky umelo rezonuje akási rozdvojenosť, deľba na tých, ktorí prírodu národného parku chránia a tých, ktorí sa starajú o les. Jedným sa hovorí "ochranári", druhým "lesníci". Akoby tí prví len chránili, tí druhí len rúbali. Akoby nejestvovala spojnica. Umelo živená téza o dobrých a zlých neumrela ani po kalamite. Tragédia padnutého tatranského lesa nedokázala ľudí spojiť. Jednotný záujem o kvalitnú obnovu zničenej prírody sa rozplynul do stokrát obohraných žabomyších bojov. Tie pokračujú a olej do tlejúceho ohňa prilievajú aj mimovládne zoskupenia a záujmové združenia. Na jednej strane treba privítať, že existuje akási občianska kontrola a ľuďom záleží na tom, čo sa s Tatrami bude diať. Na strane druhej však bolí, že to nejde kultivovanou cestou odborných debát a diskusií. Že to musí byť vždy akási zákopová vojna, kde ktosi kohosi potrebuje dostať na lopatky.
Len čo sa "lesníci", teda ľudia zo Štátnych lesov TANAP-u trochu stihli spamätať z prvého náporu roboty na odstraňovaní kalamity, už mali na krku obvinenia z nelegálnej ťažby. Podľa ochranárov z Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk "lesníci" v rozpore so zákonom odstraňovali následky kalamity v rezerváciách s najvyšším stupňom ochrany prírody. Nič nezabrali argumenty Štátnych lesov TANAP-u o tom, že nešlo o ťažbu. Likvidačné a záchranné práce v oblasti Mokriny a Doliny Bielej vody robili na základe výzvy vlastníka územia, v oblasti Studeného potoka aj na výzvu Slovenského vodohospodárskeho podniku. V prvých dvoch uvoľňovali prístupové komunikácie a robili záchranné práce tak, aby nebol bezprostredne ohrozený majetok a zdravie ľudí. V prípade Studeného potoka odstraňujú kalamitné drevo, aby zmiernili riziko záplav a uvoľnili dôležitý odberný zdroj pitnej vody pre Tatranskú Lomnicu.
Spor o to, či je postup "lesníkov" v súlade so zákonom, zašiel tak ďaleko, až sa ním zaoberala Slovenská inšpekcia životného prostredia. Inšpektori si prešli dvanásť lokalít a definitívny verdikt vyrieknu v januári. Zatiaľ nariadili zachovanie súčasného stavu v prírodných rezerváciách Mokriny a Dolina Bielej vody. V médiách sa už však objavil aj titulok ako "inšpekcia zastavila ťažbu v dvoch rezerváciách". Nezastavila. Jednoducho tam už záchranné práce skončili, cesty sú uvoľnené a napnuté kmene už nie sú rizikom. Vyťahovanie kalamitného dreva zo Studeného potoka pokračuje aj po návšteve inšpekcie. Konečné vyjadrenie, či "lesníci" porušili zákon, ešte nepadlo. A všetkých to oberá o energiu, chuť do práce a predovšetkým - o čas.
Tento fragment z tatranskej reality vrhá ostré svetlo na nepríjemný fakt akoby ľudia v Tatrách a tí, ktorí v nich síce nežijú, ale "rozumejú im", nikdy nedokázali nájsť zhodu. Jeden čihi, druhý hota. A tomuto večnému sporu nahráva ešte aj legislatíva. Keby v nej nebolo toľko rozporov, nemuseli by "tatranské prekáračky" pripomínať nekonečný príbeh. Zatiaľ však ani varovný prst prírody nedokázal dostatočne výstražne povedať: spamätaj sa, človeče! A možno to je napokon väčšia tragédia, ako poničený les.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
