Pôst trval až do chvíle, kým nevyšla prvá hviezda

Vianoce patria určite k najkrajším sviatkom roka. Po prvýkrát sa údajne slávili v roku 353. Aspoň v kalendári z roku 354 je zachytená zmienka o tom, že 25. december je dňom narodenia Krista v Betleheme v Judei. Príprava na Vianoce pôvodne začínala 40 dní pred sviatkami postom, ktorým sa mali telo i srdce dôkladne očistiť od všetkého zlého. Neskôr sa toto obdobie, hovoríme mu advent, skrátilo na 4 týždne, no vždy sú to dni tichej radosti a očakávania príchodu Spasiteľa.

Prípravy na sviatky sa začali v minulosti už po Lucii pečením vianočných oblátok. Na dedine sa táto úloha ušla učiteľovi, ktorého volali tiež rechtor. Ten rozposlal deti po domoch, aby gazdovia prispeli surovinami na prípravu oblátok. Pieklo sa ich toľko, aby sa každému členovi rodín ušli po dva až tri kusy. Oblátky potreté medom nechýbajú na sviatočnom stole doteraz. Doteraz sa tiež udržal zvyk, že cez sviatky musí byť doma všetko čisté a na svojom mieste.

Štedrý deň /24. december/

Na území dnešného Slovenska mal niekoľko pomenovaní. Mnohé pochádzali ešte z predkresťanských osláv zimného slnovratu. V niektorých regiónoch ho doteraz volajú Kračún, čo je odvodené od slova krátiť /skracovanie dní/. Menej známy je názov Vilija /z latinského vigília/, a znamená predvečer sviatku. Veľmi starý je názov Dohviezdny večer. Najrozšírenejším je ale Štedrý deň, ktoré je akýmsi pripomenutím spomienky na bohatú hostinu po dlhom pôste.

Celý Štedrý deň bol spojený odpradávna s rôznymi činnosťami. Ženy napríklad mali vrátiť požičané predmety, všetko oprať, vyčistiť a prácu si zadeliť tak, aby bolo na sviatky šatstvo a bielizeň vysušené a uložené. Podľa povery totiž ak cez Vianoce visel v dome kožuch, bolo to zlé znamenie - bude hynúť dobytok, ak šaty, ten, komu patria, do roka zomrie. Aby boli členovia rodiny zdraví, musel byť dokonale vyčistený riad, nábytok, steny. Praslica s vretenami sa vyniesla na povalu alebo na iné neobývané miesto, lebo ak sa žena od Vianoc do Troch kráľov pozrela na vreteno alebo nebodaj priadla, trpela by na pichanie v boku. Muži zase museli narúbať dostatok dreva, dobytku vymeniť podstieľku, pripraviť krmivo.

Predovšetkým sa však od včasrána chystali jedlá na večeru. Gazdiné prácu začínali tesne po polnoci, pretože s pečením mali byť hotové do východu slnka. Jedným z dôvodov bolo aj to, aby mali čím obdarovať koledníkov a vinšovníkov. Podľa obyčaje si ruky od cesta obtierali o ovocné stromy, aby bola dobrá úroda. Niekde žena svoje ruky očistila od cesta na dvore, nech ostatky pozobú sliepky a budú mať lepšiu znášku vajec. Hojnosť pečiva bola jedným zo spôsobov podporujúcich dobrú úrodu. K vianočnému pečivu často patrili figúrky domácich zvierat. Niekde sa do pečiva zapekali aj cesnak, petržlenová vňať, šípky, mak. Najčastejšie sa však chystali opekance /bobalky/ a koláče z kysnutého cesta.

Primeraná pozornosť sa v ten deň venovala domácim zvieratám. Rozšírené bolo sypanie soli a hádzanie orechov, cesnaku alebo oblátok do studne, aby bol dostatok čistej pitnej vody. Dvor sa zametal smerom k múru domu, aby sa nevymietol majetok. S hygienou súviselo aj chrániť sa pred blchami a hmyzom.

I keď v dome všetko rozvoniavalo, cez Štedrý deň sa jedlo málo a výlučne bezmäsité pokrmy. Hlavným zvykom bol ale úplný pôst až do chvíle, kým sa neukázala na oblohe prvá hviezda. Dievča, ktoré vydržalo do večera o hlade, malo dostať dobrého muža, mládenec dobrú ženu. Malým deťom sa sľubovalo, že ak nič nezjedia, uvidia na stene zlatého koníka, koč alebo prasiatko.

Pred večerou sa nohy stola ovinuli reťazou, aby zlodeji nekradli na poli, a tiež aby rodina bola celý rok pokope. Stôl sa prikryl bielym obrusom a mohla sa začať večera. Najprv sa však všetci pomodlili a do každého kúta izby sa hodila hrsť vareného hrachu alebo šošovice, pre dušičky. Každý, kto bol pri stole, zjedol po strúčiku cesnaku, aby bol zdravý, a oblátku s medom. Otec tiež urobil všetkým s medom krížik na čele, aby boli dobrí a mech ich po celý rok žiadna choroba neprenasleduje. Dospelí si vypili pálenku, hratô alebo varené domáce víno. Sediaci pri stole rozkrojili tiež jabĺčko a podľa jadierok hádali, aké bude ich zdravie. Večera pozostávala z viacerých jedál. Niekde sa jedla kapustnica, inde hrachová polievka, šošovica, fazuľa, neskôr aj ryba a opekance, a pravdaže, rôzne koláče.

Po jedle sa rozbaľovali darčeky, ktoré zväčša otec ešte pred večerou stihol položiť pod vyzdobený vianočný stromček. Od stola však vstali všetci naraz, to aby nikto predčasne neumrel. Niekde sa ešte doteraz po darčekoch púšťajú tiež orechové škrupinky so sviečkami po vode v miske. Štedrý deň končil polnočnou omšou, po ktorej niekde veselie ešte pokračovalo vianočnými hrami a koledami.

Prvý sviatok vianočný /25. december/

Je dňom narodenia Ježiša Krista. Najprv sa narodenie slávilo 6. januára, na sviatok Troch kráľov. Až za pápeže Libéria v roku 354 sa začal tento deň zrodenia Spasiteľa oslavovať 25. decembra. Dátum súvisel so znovuzrodením Slnka, s ktorým sa Ježiš v písmach svätcov často porovnával. Tento deň je tiež sviatok perzského slnečného boha Mithru.

Podľa starých zvykov skôr ako sa čokoľvek začalo v dome robiť, utekal niekto z domácich k potoku po vodu. Niekde to bol najstarší člen rodiny, niekde dievča. Kto vodu doniesol, namočil do nej chvojinu /čečinu/ a pokropil ľudí, prípadne aj miestnosť. Na niektorých miestach bola tiež taká obyčaj, že sa do vody hodili peniaz, jablko a chren a od najstaršieho po najmladšieho člena rodiny sa v nej všetci poumývali. Peniaz mal priniesť blahobyt, jablko zdravie, chren silu a spoločné umývanie predstavovalo vzájomnú súdržnosť. Dbalo sa aj o to, aby sa voda načierala rukou smerom k sebe, čiže nech ide všetko dobré k nim, nie opačne.

Na súvislosť Božieho narodenia so slnovratom platilo, že sa v každom dome roznietil nový oheň. Potom sa išlo do kostola na bohoslužbu. Po nej sa ľudia náhlili domov, lebo kto vraj dobehne prvý, ten ako prvý obstojí aj v prácach na poli. Celý deň, ale hlavne čas po bohoslužbe, plynul ale celkovo v pokoji a tichu.

Druhý sviatok vianočný /26. decembra/

Prvému dňu vianočnému sa vôbec nepodobá, lebo kým prvý sviatok je tichý, v druhý deň vianočný vypukne po dlhom pôste veselá vrava a dobrá nálada. Mládež sa rozbieha po domoch a uliciach a deň sa často končí tancovačkami, veselicami, svätoštefánskymi zábavami, lebo v tento deň je i sviatok Štefana.

Predtým, ale to naozaj veľmi dávno, bol aj zvyk, že sa chodilo s ´hadom.´ Bol zostrojený z dlhých, tenkých doštičiek, ktoré sa poskladali do pohyblivých kosoštvorcov a tie sa dali podľa potreby uťahovať a sťahovať. Had bol zakončený hlavou a vytŕčajúcim drôtom. Na ten sa napichlo jablko a na hlavu umiestnila sviečka. Tento zvyk mal pripomenúť biblickú udalosť, že Adam a Eva podľahli diablovi v podobe hada a jedli zo zakázaného ovocia.

Od druhého sviatku vianočného vládlo už len veselie a ľudia sa tešili na príchod Nového roku.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári