Za najkrajší darček považujú svoje dieťa
Manželia Saeid a Golnoz pochádzajú z Iránu, obaja vyštudovali medicínu v Košiciach a už po niekoľkýkrát oslávia Vianoce na Slovensku. Obaja jednohlasne vravia: "Alah nás obdaroval tým najkrajším, čo môžeme dostať." Veď nedávno sa im narodila vytúžená, zdravá dcérka Dorna, okolo ktorej sa teraz s dojemnou starostlivosťou obaja točia. Vianočné sviatky v Iráne pripadajú na úplne iný dátum, než u nás.
"Zachovávame perzské tradície, podľa ktorých sa Nový rok začína prvým jarným dňom, teda 21. marcom. V tento deň sa symbolicky lúčime so starým rokom a vítame nový," uvádza nás do perzských zvyklostí čerstvá mamička Golnoz. "U nás nemáme na Vianoce stromček, ale vždy prestierame slávnostný stôl. Na ňom musí byť presne sedem vecí, ktorých názov sa začína na písmeno ´s´. Sedmička má v našom náboženstve magický význam, a každá z vecí predstavuje niečo konkrétne v našej symbolike."
Na stole nebude chýbať jabĺčko, mince (aby bol nový rok štedrý), ocot, zvláštny druh korenia, ktoré slovenčina vôbec nepozná, cesnak (kvôli zdraviu), zrkadlo, sladkastý vývar z mladého obilia. "V sklennej nádobe napustenej vodou vždy cez sviatky plávajú dve živé červené rybky a na stole nechýbajú snežienky, alebo fialky. Tieto jarné kvietky symbolizujú jar a v prírode zrodenie sa nového života." vysvetľuje Golnoz. "A na stole je položená aj naša kniha kníh - korán."
Počas vianočných sviatkov sa v Iráne 13 dní nepracuje, školáci majú tiež prázdniny. Prvé tri dni sedia starší členovia rodiny zásadne doma a mladší ich navštevujú v ich príbytkoch. Na konci sviatkov sa stretávajú priatelia, známi, kolegovia z práce. "Podľa našich tradícií venujú darčeky na Vianoce iba starší ľudia mladším. Teda rodičia svojim deťom, a tak podobne. Zvykom je obdarúvať sa peniazmi, pričom bankovky sa založia medzi stránky koránu." približuje perzské zvyklosti Golnoz.
Pred sviatkami sa do nádoby s vodou dá vyklíčiť šošovica, jej zelené stonky krášlia každý slávnostný stôl. Je to tichá prosba zemi, aby vydala štedrú úrodu, aby ľudí netrápil hlad. "V prvých rokoch nášho života na Slovensku na nás cez sviatky dosť silno doľahol smútok za domovom, Iráncov nežije v Košiciach veľa," priznáva Saeid a jeho príjemná pani dodáva: "Teraz zvykneme stráviť Štedrý deň v spoločnosti iných ľudí. Zvyknú nás pozvať slovenskí kolegovia z práce, a je to vždy krásny večer. Tradičný slovenský, s kapustnicou, medovými oblátkami, cesnakom a vyprážanou rybou. Aj u nás v Iráne sa na Vianoce upečie tradičná ryba s ryžou, na stole nechýbajú pistácie, datle, sušené ovocie."
Aj v iránskej domácnosti sa pred Vianocami dôkladne upratuje, umývajú sa okná, utiera prach. Keďže teraz je stredobodom bytu maličká Dorna, aj Saeid sa do gruntovania zapojí. No v kuchyni je vládkyňou jeho nežnejšia polovička. "Gazdinky tiež pečú zvláštny vianočný koláč, do ktorého sa dáva šafrán. Jeho príjemná vôňa zaplaví každý príbytok a patrí k sviatkom už tisícročia." opisuje jeden z chodov vianočnej večere mladá Iránka. A jej manžel Saeid pridáva opis stáročného zvyku, ktorý pretrval až do dnešných čias: "Posledná streda pred Novým rokom je významným dňom. Vtedy sa stretávame vonku okolo veľkého ohňa. Každý ho preskočí a vykríkne prosbu, aby červený oheň spálil v ňom všetky choroby a zlé myšlienky..."
Rovnako mystický význam má aj trinásty deň roka. Vtedy všetci obyvatelia vyjdú z domovov a stretávajú sa pod šírym nebom, aby ich príbytky nenavšívili zlé sily. Aj Iránci považujú trinástku za nešťastné číslo. Sedmičke, naopak, prisudzujú pozitívnu moc. Aj preto je tradičných predmetov na vianočnom stole práve sedem...
Marián BETÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
