prietok sa nebezpečne zvýšil. Stovky opätkov klopkajú, vyťukávajú na kamennú dlažbu rýchly tisícinkový rytmus. Do jedinej sekundy sa ich zmestia stovky. Košičania potvrdzujú svoj temperament, všetci zrazu chodia svižne ako Pribilinec a ešte dokážu zrýchliť aby si uchmatli nákupný košík niekomu rovno pred nosom. Babka si ukladá do tašky 10 akciových zľavnených ananásov, kus iba 15 korún, to je predsa päť korún za kilo. Pred Hassom stojí špalier ľudí ako pred dverami tokijského metra. Cez sklo výkladu zazriem peknú tridsiatničku ako triedi pánske košele. Celkom ujdú. Cena je skvelá a za každých 300 korún dostane liter čistiaceho prostriedku ZDARMA, tak ešte prihodí dva, či tri kusy. Tá ľudská riava ma obteká zľava, sprava, šumí ako ozajstná rozvodnená rieka, z kakofónie viet občas zachytím útržky, ktoré sa skladajú do jednej, značne dadaistickej vety... okolo siedmej, okej... bicykel by chcel... držím do výplaty... pozdrav dobre?
O pár minút už sedím v autobuse. Oproti mne sedia dvaja mladí, on a ona, celý ten humbuk v tme za oknom je im ukradnutý, všetky tie žiarovky a rozsvietené pútače, zľavy a výpredaje, blikajú zreničkami jeden na druhého, hrkútajú si a v ich krásnom, prirodzenom smiechu je niečo nákazlivé. Dýchla na mňa ich mladosť a presvedčenie, že svet je fajn, láska ešte úplne nezdochla aj keď je ťažko ranená. Takí, ako sú títo dvaja, ju vždy vzkriesia. Sú absolútne ´cool´. Neregistrujú to živelné, iracionálne, nekontrolované prelievanie kapitálu z peňaženiek do registračných pokladní. Vŕta mi hlavou, prečo jeden môj známy dal vlani synovi pod stromček vrece hračiek a iný manželke väčšie prsia. Veď si mohol dať zmenšiť ruky, a tak by sa o ňom určite viac hovorilo. To by bolo brutálne originálne.
A tak sa ukradomky pozerám na toho Rómea a Júliu. Ani nevedia, že majú prirodzený dar lepšiť náladu mnohým, ktorí sa na nich pozrú, keď sú spolu, šepkajú si voľačo do ucha, tlmene sa chichocú, ich smiech je v mojom momentálnom stave skvelé antidepresívum. Dievča si točí na prste jednoduchý prstienok s ružovým očkom. Asi dar. Neskrýva radosť, zubí sa od ucha k uchu, biele zuby jej svietia. Ešte má veľmi ďaleko k odutému výrazu "nedocenenej" ženy, ktorá namiesto 24-kárátového dostala iba 14-karátové zlato. Kiež by k nemu nikdy nedospela.
Tí dvaja krásni mládežníci o tom nevedia, no oni dnes obdarovali aj mňa. Svojím fluidom, príjemnou spomienkou, pocitom, ktorý vo mne vyvolali. Jedným z nepominuteľných, vzácnych darčekov, na ktorých si čas vylamuje zuby.
Pekné a šťastné Vianoce všetkým...
Marián BETÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
