Záviselo od colníkov, čo dovolili prepašovať

Vianoce môžu byť pekné aj tuto, za rohom, v neďalekom Nemecku. Či sa tam voľakedy chodievalo len výnimočne, s požehnaním najvyššej moci, a darčeky sa pašovali ako sa dalo, alebo dnes, keď si vás na hraniciach ani nevšimnú, a môžete doniesť domov aj Deda Mráza, keď neprotestuje.

Martin Gregor, prešovská hádzanárska legenda a nedávno ešte tréner 1. MHK Košice, zažil jedno i druhé. "Je to už pekných pár rôčkov nazad, ale vtedy sme na západ chodili dosť často, či už s národným mužstvom, alebo klubovým tímom Tatrana. Aj počas vianočných sviatkov. Mestá v Západnom Nemecku boli nádherne vyzdobené, pre našinca to bolo čosi nevídané. Iba sme nad tou krásou žasli. Štedrý večer sme prakticky nikdy netrávili sami, väčšinou nás pozvali hostitelia na spoločné posedenie s ich hráčmi i manželkami. Obdarovali nás drobnosťami, ale pre nás to bola veľká vec, keď sme dostali nejaké pero, tašku, nálepku, vlajku či zapaľovač..."

Tam sa išlo väčšinou naprázdno, domov zas tak, že autobus ledva lapal po dychu pod ťarchou darčekov. "Nosili sme všetko, čo u nás vtedy nebolo. Letela najmä elektronika, svetre, elegantné oblečenie... Nie vždy sa všetko podarilo cez hranicu preniesť, aj keď sme vymýšľali všakovaké spôsoby ako colníkom prejsť cez rozum. Pamätám sa, ako Matuščin pašoval domov krásne biele blúzky. Aby nebol nápadný, pár ich mal hneď na vrchu tašky. Colník vedel koľko bije, spýtal sa ho: Koľko ich máš? On na to, že iba dve. Našiel mu ich asi osem a bol z toho prúser na mraky. Ale takých prehliadok sme zažili neúrekom."

Juraj Shejbal, bývalý brankár česko-slovenskej reprezentácie i košických hádzanárov, prežil v Nemecku štyri sezóny, hrával tretiu regionálnu ligu, najskôr v Jöhlingene, potom v Helmlingene. "Sú to mestečká neďaleko francúzskych hraníc a je tam dosť chladno, takže vždy sme mali Vianoce na snehu. Nemci začínajú s výzdobou už v novembri, lebo pre nich je rovnako významný sviatok aj Mikuláš, ba, zadá sa mi, že ho oslavujú viac ako Vianoce. A dajú si na ňom záležať. Vyčkajú, kým odbije polnoc, a potom prídu, prezlečení za Mikulášov, s vrecom plným darčekov. Každý má to, čo si z neho vytiahne. Stromček sa na sviatky väčšinou nekupuje. Každý si vyzdobí a vysvieti ten, čo mu rastie v záhrade pred domom. Nie ja tam príliš zvykom sedieť počas Štedrého večera doma. Oni aj vtedy vyhľadávajú spoločnosť, idú sa niekde zabaviť. A nie je to ani postavené na darčekoch, ako u nás."

Shejbalovci, otec, mama a syn Miško, sa však držali aj v cudzine našských tradícií. "Klasika, ako by sme boli na Slovensku. Kapustnica, kapor, šalát... Z darčekov mal, prirodzene, najväčšiu radosť malý Michal, najviac z áut na diaľkové ovládanie. S manželkou sme si dávali pod stromček najmä praktické veci, stále sa nám doma niečo zišlo. Vždy sme Štedrý večer trávili v rodinnom kruhu, až v prvý sviatok vianočný sme išli von, stalo sa, že nás k sebe pozvali aj domáci. Počas sviatkov mala liga pauzu a robili sa vianočné turnaje, zábavnou formou, že si mohli trebárs zahrať deti s rodičmi. A večer sa všetci stretli pri spoločnom stole. Nemci sú skôr za organizovanú zábavu, alebo si vyrazia na večeru do nejakého podniku. U nás sú Vianoce trochu iné," chýbala J. Shejbalovi ich atmosféra, ako ju poznal z domova.

mat

Text pod foto:

Martin Gregor

Juraj Shejbal

Shejbalovcov viac prekvapil nemecký Mikuláš

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári