jeho srdcu najbližších. Teda hlavne manželky Ivany, ale aj svojich rodičov, svokrovcov. Ako 18-ročný musel stráviť jedny Vianoce tisíce kilometrov od domova, v ďalekej Kanade.
"Vtedy som hrával v North Bay, meste, vzdialenom asi tri hodiny jazdy autom od Toronta v provincii Ontario. Vyrazili sme vtedy na šnúru zápasov na klziskách súperov, ani si presne nepamätám, v ktorom kanadskom meste sme v ten sviatočný večer boli," spomína si Gabo. "Mal som vtedy tesne po osemnástych narodeninách a bol to čudný, nie práve najpríjemnejší pocit. Uvedomiť si, že otec s mamou a sestrou sú na druhom konci zemegule, za Atlantickým oceánom. No musel som si na to zvyknúť a vyrovnať sa s tým. Pravdupovediac, nemal som z toho žiadnu väčšiu traumu, hoci cez sviatky na mňa doľahla taká zvláštna nostalgia," približuje Gabo pocity, ktoré prežíva mladý chalan, zvyknutý dlhé roky na rodinné zázemie.
V tom čase hrával talentovaný útočník v kanadskej juniorskej súťaži. Nebolo pomoci, musel sa prispôsobiť. "Veľmi mi pomohla kanadská rodina, u ktorej som býval. Boli to veľmi príjemní, skvelí ľudia. Pravdaže, boli chvíle, kedy mi rodičia chýbali, no domáci sa ku mne chovali fantasticky." Hlavne vďaka nim boli nakoniec tie prvé Vianoce v zámorí príjemné. "Kanaďania zvyknú pripravovať na Vianoce tradičného moriaka, hranolky a kopu iných dobrôt. No ich sviatočné menu sa nejako výrazne od európskeho neodlišuje.
Kanadský manželský pár, ktorý prichýlil Gaba vo svojom dome počas jeho prvej zámorskej hokejovej sezóny, sa k nemu vždy choval ako ku vlastnému synovi. "Dostal som od nich aj vianočné darčeky. Spomínam si, že bola medzi nimi pekná cestovná taška a mnoho ďalších drobností. A aj discman. Mal som z neho veľkú radosť. Ja som sa snažil potešiť ich brúsenými vázami a ďalšími typickými slovenskými darčekami, ktoré pre nich pokúpili moji rodičia." "Náhradní" rodičia boli, samozrejme, darčekmi potešení. Ale prekvapila ich, a zrejme poriadne, radikálna zmena Gabovho imidžu. Prirodzene tmavé vlasy sa zmenili na blond. Dôvod bol tradičný kanadský. "Postúpili sme vtedy do play off, a podobné výstrelky u mladých chalanov sú v takýchto prípadoch takmer samozrejmé."
Aj silvestrovská noc bola v Kanade pre G. Špilára svojrázna. "Hneď v druhý deň nového roka sme hrali zápas na ľade súpera, takže sme silvestrovali v nejakom hoteli. Dali sme si ľahkú večeru, trochu si posedeli a pokecali so spoluhráčmi. Na stole nebola ani kvapka alkoholu, iba džúsy, minerálky a cola. Nič ostrejšie, žiadne vínko, či pivo. Pravdupovediac, ani by nám to nenapadlo. Veď sme všetci brali hokej vážne a chceli sme sa stať čo najlepšími hráčmi. Primeraná životospráva bola všetkými braná ako samozrejmosť..."
Tieto Vianoce prežíva G. Špilár tak, ako tisíce iných Slovákov. S manželkou Ivanou si Štedrý večer vyhradia iba pre seba, budú sa tešiť jeden z druhého. "Prvé spoločné sviatky sme prežili vlani v Prahe, no ešte sme neboli zosobášení. Vtedy som bol v Sparte." Takže toto sú ich premiérové "manželské" Vianoce. Vrtký korčuliar nemieni cez sviatky rozširovať rozsah manželkiných povinností v kuchyni. "Ivana varieva rovnaké jedlá ako moja mama. Tradičné slovenské dobroty, nič špeciálne. Už teraz sa teším na prestretý stôl i stromček. A samozrejme na atmosféru, na všetko, čo s týmito krásnymi sviatkami spája. Nečakám žiadne veľké dary, nie som na ne zaťažený. Mám radosť aj z malých vecí, ak sú venované zo srdca. A najväčšiu z Ivany." vyznáva sa 24-ročný hokejista. Člen širšieho kádra slovenskej reprezentácie má svoje hokejové túžby aj v roku 2005. "Hlavne aby boli všetci tí, ktorých mám rád, zdraví." prosto si zaželá a pomlčí o jeho zdravotných patáliách, na ktoré bol tento rok "bohatý".
Marián BETÍK
Autor: Namiesto alkoholu pili džúsy
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
