aby dokázal svoju príčetnosť
Vo vetre i v mraze, počas dažďa, sneženia i v horúčavách. Za každého počasia kolportéri Košického večera stoja na svojich flekoch a ponúkajú vám vaše obľúbené noviny. Možno si práve od niektorého z tých, ktorých vám dnes predstavíme, kupujete ´večerník´ aj vy.
Pred OD Tesco má už vyše pol roka svoj rajón 64-ročný Bartolomej Jaššo, medzi kamarátmi známy ako Berty. Bývalý streľmajster v bani začal kariéru kolportéra na Luníku VII, potom vyskúšal železiarne. Teraz sa jeho neraz aj úsmevné repliky ozývajú Hlavnou ulicou. Ale nie vždy má B. Jaššo náladu na tvorivú činnosť vtipných sloganov. Vedia mu ju pokaziť bezdomovci i kadejaké živly, ktoré si brúsia zuby na ľahký zárobok. "Minule mi taký fagan drapol po novinách," spomína. "Rozbehol som sa za ním a našťastie, dobehol som ho. Zachránil som 25 kusov." Berty tvrdí, že aj štyri oči by mu boli málo. Musí si neustále dávať pozor, aby ho neokradli.
S podobnými problémami kedysi zápasil pred OD Tesco aj 72-ročný Mikuláš Frigyík. Od jari sú však jeho rajónom železiarne. "Vstávam o tretej, aby som bol ráno, keď sa striedajú zmeny, už na svojom mieste. Cez týždeň predávam Korzár, v piatok od obeda aj večerník." Teraz má s dlhoprstými pokoj, ale pred Tescom i na Námestí osloboditeľov, kde jeden čas predával, si svoje užil aj on. "Raz sa na mňa lepil asi 16-ročný chlapec, čo prišiel so skupinkou rovesníkov. Asi chcel ukázať, že je boss. Začal ma oblapávať pod krkom a strkal mi ruku do vrecka. Odsotil som ho, no prišiel znova. Nedal si povedať, tak som ho kopol pod koleno. Začal krvácať a hneď utekal vedľa do lekárne po obväz. Už bol od neho pokoj." Inokedy zas palicou vyšvihal akéhosi Róma, čo ho pred OD Tesco opľul. "Poznám ich ako starý peniaz a aj oni mňa," tvrdí o počernej komunite. "Dlhé roky som predával ovocie a zeleninu vo Veľkej Ide. Tam sa ma viackrát pokúsili okradnúť. Raz ma obkľúčili asi desiati, vzbrojení palicami a motykami. Zobral som sekeru a vravím ´kto chce odísť bez ruky či nohy, nech ide ku mne.´ A bol pokoj." M.Frigyík dodal, že vo Veľkej Ide ho prezývajú ancikrist...
Na križovatke pri Dome umenia nachodil už stovky kilometrov Dezider Kolesár. Nestojí na jednom mieste, ako väčšina jeho kolegov, ale obratne kľučkuje medzi autami, čakajúcimi na zelenú. Za okamih dokáže dať noviny, prevziať peniaze i vydať späť. "Taxikári i sanitkári si ma už doberali, že keby som mal tachometer, ukáže sa, že nabehám viac, ako oni najazdia. Svoju trasu mám odkrokovanú. Len čo naskočí zelená, uhnem na chodník." Smog z výfukov mu nevadí. D. Kolesár je totiž tuhý fajčiar a na dym v akomkoľvek zložení je zvyknutý.
Mnohí z vás sa pamätajú na kolportéra, ktorý ešte v lete predával večerníky na Námestí maratóna mieru. Bol ním Alexander Járay, ktorý sa preslávil hádzaním vajíčok na Ústavný súd či trhaním Ústavy SR. "Ja som bol dvoma kolektívmi psychiatrov označený za človeka, ktorého treba dať do ústavu, lebo je nepríčetný. Lenže súd to všetko zrušil, lebo neboli žiadne dôkazy. Keďže nikto o tom nedal správu, požiadal som pána Frigyíka, aby mi pomohol sa s ľuďmi kontaktovať a presvedčiť ich, že som normálny." A. Járay to urobil tak, že predával večerníky a počas toho s ľuďmi preberal rôzne témy. "Mal som stálych zákazníkov, ktorí ku mne chodili kupovať noviny i diskutovať. Keď prišiel niekto a nadával na Mečiara, tak som sa pridal k jeho argumentom, keď zas niekto chválil Dzrindu, pochválil som aj ja." Takto si A. Járay zviditeľnoval vyše roka. Keď zistil, že sa už nik nad jeho postávaním na rohu námestia nečuduje, usúdil, že účel je splnený a predávať prestal.
rob
Autor: Járy predával večerník
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
