keď mnohé magické obyčaje odniesol čas, najmä na našom vidieku viaceré prežívajú i dnes. Či im veriť alebo nie, je vecou individuálneho názoru - v nejednej sviatočnej rodinnej pospolitosti patria však ku kračúnovým rituálom.
Niekde stačí sadnúť si k slávnostnej prestretému stolu (samozrejme, dôkladne vyumývaní a v čistých šatách) a zahľadieť sa na mamine či babičkine tradičné vianočky, štedráky či makovníky. Ak sa nevydarili a koláče vykazujú nepodarkový stav, nie je to dobré znamenie. Voľakedy už samotný nevykysnutý bochník chleba veštil, že rodine hrozí nebezpečenstvo a gazdovstvo sa môže dostať do ohrozenia - práve preto venujú gazdinky dodnes vianočnému pečeniu takú úzkostlivú pozornosť. Napokon, bodaj by nie, chlebom, cesnakom a obradnými koláčmi sa častujú nielen členovia rodiny a vinšovníci ale aj hoviadka či hydina v maštali a kurníku, aby aj tieto vedeli, že nastal čas radosti. Pri pečení chlebíka zvyknú ženy dodnes pozapichovať do bochníkov strúčiky cesnaku a pamätajú si, ktorého člena rodiny jednotlivé cesnaky zastupujú. Beda, ak čo i len jediný strúčik neopatrným pečením očernel, pretože to znamená ohrozenie zdravia. Cesnak je vôbec významnou súčasťou štedrovečernej večere - ním niekde v nejednom dome kračúnová hostinka začína. Ďalšími takýmito magickými potravinami sú oplátky, med a koláče. Rozlámané oblátky treba podeliť medzi členov rodiny, medom robievajú matky dodnes všetkým vôkol stola na čelo malý krížik, aby všetci boli aj v nastávajúcom roku dobrí a mali sladký život. Na stole by nemali chýbať ani koláče. Aj tie majú napospol magický význam - vianočka je pospletaným symbolom hojnosti, rôzne makové či orechové rožky zachovávajú v sebe želanie gazdov po vydarenom dobytku a či už v bobaľkach je mak ďalším symbolom hojnosti. Podobný význam má aj šošovica, ktorá vyjadruje túžbu ľudí po dostatku peniažkov - šošovica ich pripomína už samotným mincovým tvarom. Popri týchto peniažkoch dávajú ľudia pod obrus aj skutočné peniaze. Mali by tam ostať počas celých Vianoc, tak sa vás budú držať stále. Na stole treba mať aj orechy a jablká. Prekrojenie jablka a objav utešenej hviezdičky z jadrovníka je pre každého dôvodom k radosti, ak sa ukáže kríž, či jabĺčko je nebodaj červivé, treba si lepšie vartovať zdravie. Niekde jablká lúpu a dbajú, aby sa tak zadarilo v jedinom dlhom kuse. Vidiečania zvyknú potom jablkový "obal" hádzať za chrbát a z tvaru hádať, čo prípadný písmenkový tvar veští - inde si pomáhajú hádaním z tieňa na stene. Podobné je to i so štedrovečerným lúskaním orechov - ak je jadro zdravé a peknej farby, budúcnosti sa netreba obávať. Dobre rozpolené vlašské orechy slúžia dodnes aj ako ďalší veštecký materiál. Dnes sú v obchodoch k dispozícii drobné sviečočky - členovia rodiny si vyberú sviečky podľa farby, opatrne umiestnia do lodičiek z orechových škrupín a nechajú počas štedrej večere plávať v miske - čia "loďka" pláva najpokojnejšie - s horiacou sviečkou a skončí večeru bez stroskotania, ten má dôvod na radosť - obyčaj veští sľubné perspektívy.
Počas celého Štedrého dňa sa oplatí dbať na dávne obyčaje. Všetci sa usilujú prejavovať si navzájom lásku a dobrú vôľu, pretože tak budú spolunažívať po celý budúci rok. Ľudia niekde dodnes 24. 12. dôsledne pôstia - podľa dávnych tradícií, vraj ten, kto vydrží o hlade, bude odmenený. Dievča dostane dobrého muža, deti uzrú zlatého tátošíka či čarovné zlaté prasiatko. Iní dbali na to, aby spozorovali, kedy na nebi uvidia svietiť prvú hviezdu - až tá symbolizuje začiatok sviatkov.
V nejednom slovenskom regióne nazývajú Štedrý večer aj dohviezdnym. Ústnym podaním sa oddávna zachováva pôvabná viera v to, že práve v tento magický večer vidieť na nebi neobyčajne veľa hviezd - to preto, lebo všetky sú zvedavé na práve narodeného Ježiška.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
