a doširoka usmiatu sme ju po vystúpení zastihli v šatni, kde sa s nami podelila o pár horúcich dojmov.

Je to presne rok, čo ste posledne spievali v Košiciach...

"...no, Košice už mám späté z Vianocami. Viem, že mi stačí už len tu odspievať koncert a sú sviatky. Snáď to nebude tentoraz také dramatické, ako minulého roku, keď som ešte 24. na letisku čakala na meškajúce lietadlo. Bolo to síce ľahšie, lebo partnera Vaška a syna Filipka som mala so sebou, no do poslednej chvíle sme nevedeli, či niečo vôbec poletí. Po tomto košickom vystúpení ma čakajú už len dva koncerty a potom padla! Milujem toto krásne publikum. Aj vďaka nemu sa mi v metropole východu spieva úplne nádherne. A krásne prijali i Haničku Zagorovú, čo som mimoriadne rada, keďže je mojim hosťom a mám za ňu zodpovednosť."

Prečo ste si prizvali práve Hanu?

"S Hankou už spolupracujeme veľmi dlho, máme za sebou kopec spoločných predstavení. A je to jediný človek, ktorý mi rozumie. Ako kolegyňa z brandže. Podľa mňa je jediná, kto vie, aké to je mať deväť Zlatých slávikov, pretože ich sama má. Rovnako dobre vie, aké ťažké je sa hore udržať a udržať sa takto dlho. A aké je to ťažké mať pod sebou kopec ľudí, ktorí vám neprajú. Ona to zažila rovnako dobre ako ja. V neposlednom rade je to moja kamarátka a máme sa veľmi radi."

Dnes ste sa predstavili v komornejšej atmosfére, len za skromného sprievodu Maláskovho orchestra, vyhovuje vám takáto intímna atmosféra?

"Áno, oveľa viac ako veľkolepé šou, kde musím naplno spievať všetky tie hity, po ktorých som zväčša veľmi unavená. Naopak, dlho po takýchto komorných predstaveniach, kde človek nepoužíva hlasivky, ale srdce, sa mi ešte stále chce spievať. Dokázala by som teraz spievať až do rána. No neviem, či by to vydržali diváci. Peter Malásek je človek, ktorého poznám už veľmi dlho, práve on mi pred osemnástimi rokmi nahral klavír do Neposlušných tenisiek hitu, s ktorým som začínala. Robievali sme spolu komorné koncerty len s klavírom, no a s touto jeho kapelou sme dnes boli dohromady po prvý krát. Ani sme spolu neskúšali, bolo to teda o ozajstnom muzicírovaní."

Ktorá skladba z vášho širokého repertoáru je vám momentálne najbližšia?

"Najviac sa mi páči Tma, ale to je depka a tú teraz naozaj neprežívam. A mám veľmi rada Summer Time, to je skladba, ktorá sa dá spievať kedykoľvek akokoľvek. Lyricky i dramaticky, v rôznych tóninách. Ale pieseň Láske je gýč je možno práve tá, ktorá ma teraz najviac vystihuje. Je pravda, že ak človek prežíva niečo také krásne, ako to prežívam ja, často to siaha až po hranicu gýču. My si s mojim mužským hovoríme už rok a pol niekoľkokrát denne, že sa milujeme. Ale tak to má byť."

Budú u vás gýčové i Vianoce?

"Áno, ja si myslím, že určite. No na rozdiel od vlaňajška, kedy som ešte 23. decembra u vás v Košiciach nakupovala vianočné darčeky, sú tie tohtoročné dokonca už aj vzorne zabalené. Hoci niektoré som už stihla aj rozdať, ja som strašná, jednoducho som to nevydržala."

Ako to bude u vás na Štedrý deň vyzerať?

"Bývam v malej dedinke, kde je jedna malá kaplnka, kde chodíme všetci zapaľovať sviečku pre šťastie. Pred vchodom si so susedmi popíjame grog a navzájom si želáme všetko dobré. Mám to tam rada, lebo to je miesto, kde som sa narodila a je mi najmilšie na celom svete. Už sa teším na to, ako budeme tradične štrngať kľúčmi, pretože tam nemáme zvon. A som veľmi rada, že mám ešte rodičov a tak môžem sviatky prežívať navyše aj ako dcéra."

Váš špecifický hlas k vám nerozlučne patrí, ako by ste zareagovali, keby ste sa jedného dňa zobudili a hlasu by nebolo?

"Ale aspoň trochu by som hovorila, však? Keby som nemohla spievať, asi by som presedlala na divadlo, hranie ma veľmi baví. V predstavení Láska je láska, ktoré pripravujeme v divadle Fantastika viac rozprávam ako spievam. Hrám postavu, ktorá sa volá Ona a ona neustále kecá. Veľmi sa na to teším, lebo to je komédia poprepletaná pesničkami z môjho repertoáru."

Máte neskutočne veľa podôb spevu. Ktorá poloha vás viac vystihuje? Nežná, lyrická alebo dramatická?

"Asi tá dramatická. Tu človek môže spätne prežiť niečo, čo už prežil. A podeliť sa o to s ľuďmi. Myslím, že práve preto sa mi niektoré veci v živote stali. Dnes vidím, že boli veľmi dôležité, aby som pochopila ľudí, ktorí mi sedia v sále a určite podaktorí z nich prežili voľačo veľmi podobné. Dlho ma práve preto priťahujú šansóny. Dávame dokopy už aj nejaký materiál, ktorý však nebude taký hitový, ale bude prežitý. Hovorím to preto, lebo mnoho ľudí odo mňa stále chce Čarodějku a Jampadampa a podobné šlágre, no môj život začína byť o niečom inom."

Bude váš tohtoročný Silvester dynamický?

"Ani nie, už mám tú "dynamickosť" za sebou. Ja som strašne zlostila medzi 20 a 25 rokom. Na Silvestri mám rada tú chvíľu, keď konečne vyhodím starý diár, kde si celý rok píšem poznámky a vytiahnem nový, ešte nepopísaný. Môžem začať znova. A to si ani nedávam žiadne predsavzatia. Toho roku strávime posledný deň doma a budeme strašne veľa jesť. Ja nie som na veľké flámy."

Ide Filipko v maminých muzikantských šľapajách?

"Myslím, že nie. Aj keď ho to veľmi láka, no on nie je trpezlivý. Iba ak by si ho to nejako samo našlo, tak ako si to našlo mňa. Náhodou. Ja som nechcela byť speváčka, chcela som byť kozmonautka. Filipko je skôr šikovný v pohybe. Tak uvidíme. Nechávam tomu zatiaľ voľný priebeh. Už chcel byť sekretárka i cirkusová hviezda. Nechám sa prekvapiť, čo to bude nabudúce."

Na Slovensku pomaly kulminuje súťaž Superstar. Česko už svoju Superster má, ako ju vnímate?

"Podľa mňa je táto súťaž predovšetkým o emóciách. A ani nie tak o talente ako o peniazoch. Ide hlavne o to, koho vyhodia a koho uvidíme plakať. Ľudia to majú radi. Keď môžu ovplyvňovať niečí život. Tá posledná desiatka prežíva krásne obdobie, ale je to iba šťastie začiatočníka. Potom záleží už len na nich, či to využijú, alebo nie. Dovtedy je to dosť nespravodlivé voči ľudom, ktorí na sebe dlho makajú, ale nemá do nich kto vraziť peniaze. Aj keď ja som sama tomuto fenoménu prepadla a posielala som hlasy. Ľudia veľmi radi držia v rukách cudzí osud a vytešujú sa z toho, že len na nich záleží, či niekto vypadne alebo nie. Neviem, či je to správne. U nás vyhrala Anetka. Veľmi šikovné a talentované dievča. Ale keď sa ona narodila, mne vyšla prvá platňa. Takže si myslím, že ja už mám dosť veľký náskok, aby som zistila, čo a ako. Preto jej veľmi držím palce. Má pred sebou dlhú cestu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári