vianočné oteplenie, ktoré obsahuje aj známa pranostika: Na Adama a Evu očakávaj oblevu, ľudia však vždy vítali mrazivejšie a najmä biele sviatky. Hovorí sa totiž: Ak je cez Vianoce nepohoda, slota, čoskoro nebude blata. To znamená, že prinajmenej v prvých dňoch po nástupe nového roku príde mimoriadne tuhá, mrazivá a na sneh bohatá zima.
A hoci gazdovia vítajú, že zima má byť vtedy, kedy je jej čas, tmavé, zahmlené či upršané vianočné sviatky zároveň naznačujú, že popri urputnosti bude zima aj dlhá. V tom sa vzácne zhoduje hneď niekoľko pranostík. Napríklad: ak sú Vianoce v ďateline (v zeleni), svätodušné sviatky budú v snehu. Mokrý Boží hod, gazdovi nie je vhod. Svetlá koleda, tmavá stodola. Čierny Kračún, biela Veľká noc.
Naopak, poriadne tuhá biela zima a teda vžitá vianočná klasika je pre hospodárov dôvodom na radosť, pretože: Ak cez Vianoce fujazdíš na sánkach, bude na poliach veľa obilia. Ak na Vianoce mráz štípe, je to pre polia dar zo samého neba. Ak je na Štedrý deň na stromoch inovať, bude veľa ovocia. Na Boží hod fujavica, urodí sa ovocie.
Vianoce nazývali naši dedovia aj májom zimy. Pôvab tohto názvu sa premieta aj do množstva veľmi milých prognostických experimentov, ktoré mnohí ľudia uskutočňujú aj dnes. Nie je ťažké vyskúšať viaceré i v podmienkach mestských domácností.
Jedným z najpopulárnejších pokusov je cibuľový. Po štedrej večeri treba vziať peknú cibuľu, rozrezať na dve polovice a pozorne povyberať po šesť lupienkov. Tie starostlivo rozostavíme po štedrovečernom stole a označíme názvami 12 mesiacov. Do každej cibuľkovej "nádobky" treba nasypať štipku soli a nechať do rána. V akom stave nájdeme naše veštecké mištičky ráno, tak sa údajne bude vyvíjať aj počasie. Ak ostane v cibuľových čašiach soľ takmer nedotknutá, pôjde o suché mesiace. Ak sa soľ zmení sčasti alebo úplne na vlahu, môžete odhadovať nástup dažďov.
Väčšiu trpezlivosť si vyžaduje orechová próba. Namiesto cibuľových šupiek budeme potrebovať rozpolené škrupiny z vlašských orechov. Na doštičku napíšeme mená 12 mesiacov a pod každú škrupinku nasypeme soľ. Odložíme na pokojné miesto a to až do Nového roka. Potom dosku opäť skontrolujeme. Ak je soľ pod škrupinkou neporušená, pôjde o suché mesiace, ak sa soľ sčasti, či úplne roztopí, treba očakávať dažde.
Vývoj počasia si hodno všímať aj 25. decembra. Ak je Boží hod jasný a slnečný, nadíde na úrodu bohatý a pre ľudí teda i veselý rok. Počasie v tomto dni umožňuje hádať, ako bude i v najbližších dňoch, keď sa hovorí: Mráz na Božie narodenie - zima sa udrží bez premien. Vidiečania dodnes v tento deň mimoriadne pozorne sledujú aj to, odkiaľ fúka vietor. Hovorí sa totiž: Na Boží hod prináša vietor zo západnej strany mor, z východnej strany vojnu, zo severu hlad a z juhu dobrý rok.
Zaujímavým je aj tvrdenie zo starých storočných kalendárov. To hovorí: Ak Boží hod pripadá na sobotu, bude menej ovocia, ale vydarí sa obilie a bude na chlieb a koláče. Práve tento deň je opravným termínom pre ľudových prognostikov, ktorí pozabudli značiť si vývoj počasia v dvanástich dňcoh od Lucie do Vianoc. Môžu tak urobiť od 25. decembra do sviatku Troch kráľov, nasledujúcich 12 dní vraj tiež zasignalizuje, aké počasie prinesú jednotlivé mesiace budúceho roku.
Najdôslednejší ľudoví pozorovatelia počasia robia kontrolu - a až po Troch kráľoch a štedrovečerných cibuľovo-orechových experimentoch sú ochotní vydať starostlivo overené informácie o tom, čo sa od počasia dočkáme v roku pred nami.
Eva BOMBOVÁ
Autor: PRANOSTIKA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
