výtvarníka - bezdomovca, okamžite vás nasmerujú k domu, kde sa zdržiava.
V porovnaní s inými bezdomovcami je O. Božik obdarený talentom, ktorý mu závidia aj ľudia, ktorí majú strechu nad hlavou. "Maľujem v podstate od malička," začal svoje rozprávanie v dome bez elektriny, toalety a tečúcej vody, ktorý mu navyše nepatrí, 65-ročný rodený Popradčan. "Aj v škole som si vždy niečo kreslil. Veľmi ma to bavilo a baví až dodnes. Najradšej kreslím folklór a tradičnú slovenskú architektúru. Začal som vyrezávať aj sochy. Z tohto brestového dreva budú figúrky do Betlehema," hovorí umelec a ukazuje na kôpku klátikov v rohu miestnosti.
Vyučený baník sa výtvarnému "remeslu" priúčal, ako vedel. Za socialistických čias bol zamestnaný vo vtedajšom osvetovom stredisku. Tam mal okrem iného na starosti maľovanie proletárskych hesiel. Popri práci sa však stretával s výtvarníkmi z okolia. Občas zablúdil aj do Vysokých Tatier, kde oddychovali známi slovenskí a českí výtvarní umelci. "Asi najviac som sa naučil od Michala Trembača. Trávil som s ním veľa času. Pamätám sa, že mi hovorieval, že moje práce sú dobré, ale stále niekoho kopírujem. Že mám byť viac sám sebou," vyznal sa nám Hranovničan, ktorému učarovali práce Vincenta van Gogha.
Po "nežnej" to s ním začalo ísť dolu vodou. Ostal bez práce, prestal platiť dlžoby, predal byt, peniaze sa rozkotúľali a on sa ocitol na ulici. Už roky prežíva, ako sa len dá. Maľovanie ho zatiaľ vždy zachránilo pred úplným hladom. "Beriem polovičný invalidný dôchodok. Mesačne 1 900 korún. Normálny dôchodok som si ešte vybaviť nebol. Neviem, kde sú všetky papiere. Keď už je najhoršie, rýchlo niečo namaľujem a ponúkam. Malý obrázok aj za sto korún. Za to si kúpim papier a farby a nejaké jedlo. Väčšie obrazy predávam za 150 až 350 korún. Ale veľa ľudí ma využíva. Vidia, čo som zač a zjednávajú. Nuž čo, aspoň mám na to, čo potrebujem," mávol rukou O. Božík.
Ten je potešený z toho, že sa jeho meno popri iných významných výtvarníkoch objavilo v knižke Dejiny Popradu. Hovorí, že ľudia si naňho aspoň skôr spomenú.
Aby sa ako tak uživil, kreslí obrazy a vyrezáva z dreva figúrky aj do interiérov reštaurácií. V Hranovnici je jeho prácami vyzdobená takmer každá krčma. O robotu vraj núdzu nemá. Vždy sa nájde niekto, kto niečo potrebuje namaľovať. "Nedávno ma oslovila majiteľka, ktorá tu otvára novú reštauráciu. Takže teraz budem robiť tam. A či ešte vládzem? Zdravotne som na tom v poriadku. U doktora som nebol tridsať rokov," uzavrel debatu umelec.
Autor: POPRAD
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
