obrazovkám. Dnes má už svoju missku takmer každý okres. Gelnica je v tomto prípade nováčikom.
Už viac ako týždeň má Hnilecká dolina svoju v histórií prvú najkrajšiu slečnu. Je ňou gymnazistka Janka Uličná. Slávnostný večer, kde hlavné úlohy hrajú práve finalistky, je zlatým klincom. Tieto súťaže, to sú však dlhé týždne príprav a hľadania tých správnych dievčat.
Historicky prvá súťaž sa uskutočnila pod organizátorskou taktovkou dvoch Gelničaniek Marty Marasovej a Tatiany Džudžovej. Trio uzatvára oddelenie kultúry na Mestskom úrade v Gelnici. Priestor, kde sa krásky predviedli, a to sálu kultúrneho domu, poskytla obec Margecany. V tomto prípade sa teda ženská schopnosť organizovať snúbila s dievčenskou krásou.
Ako uvádzajú prvé dve organizátorky, s myšlienkou organizovať súťaž dievčenskej krásy sa pohrávali celý rok. T. Džudžová dokonca prežila pocity druhej strany. Absolvovala so svojou dcérou castingy do celoslovenskej súťaže o najkrajšie dievča. Súťaže krásy majú síce svojich skalných priaznivcov, na svete sú však tvrdí oponenti, podľa ktorých sú tieto súťaže degradáciou ženskej inteligencie. A čo na to organizátorky? Podľa nich ženská krása síce nie je to najpodstatnejšie, neodvíja sa od nej celý život, predsa len má svoje opodstatnenie. Na peknú a upravenú ženu a ešte k tomu inteligentnú sa každý rád pozrie. Na to, aby dievča verejne vystúpilo a prezentovalo svoju krásu, je najdôležitejšia odvaha. A priznajme si, kto ňou oplýva aspoň po tú zdravú hranicu?
A ako vyzeralo zákulisie Miss Hnileckej doliny? Organizátorky priznávajú, že bolo problémom dať dokopy ten správny počet krásnych dievčat, ktoré by mohli vystúpiť na javisko. Určite nie preto, že by ich v Hnileckej doline bolo málo. Jednoducho chýba smelosť, dravosť a schopnosť predvádzať sa. Svedčí o tom aj situácia okolo víťazky. Tú si totiž organizátorky všimli vo vlaku a presvedčili ju, aby si zasúťažila. Všetky tri missky, ktoré sú gymnazistky z jednej triedy, v rozhovore s nami prezradili, že svoju budúcnosť vidia hlavne v štúdiu na vysokej škole. Aj keď obsadiť jednu z troch prvých priečok v súťaži krásy nie je na zahodenie.
Čo však robilo najväčší problém krásnym adeptkám na miss, bol úsmev. Organizátorky sa jednoznačne zhodli, bolo veľmi ťažké naučiť dievčatá prirodzene sa usmievať. Trio najťažších prekážok uzatvára disciplína rozhovor. Naozaj nie je ľahké, bez toho, aby sa vám triasol hlas, súvislé rozprávať na danú tému. Ako hovoria organizátorky, dievčatá sa nevedeli zbaviť východniarskeho prízvuku.
Spomínané dve Gelničanky stáli v tomto prípade na druhej strane barikády. Ale prihlásili by sa, ak by mali možnosť, do súťaže tohto druhu? Marta Marasová hovorí, že áno, ale jej najväčšia prekážka je výška. Miss to je v prvom rade štíhla s vysokou postavou. M. Marasová, bohužiaľ, disponuje iba jedným atribútom. Je síce štíhla, ale nízka. Jej kolegyňa by však radšej ostala vždy iba pri organizovaní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
