Jar, Leto a Jeseň majú s nami zľutovanie, biela kráľovná, pani Zima patrí k najukrutnejším panovníčkam. Sužuje nás mrazmi, snehom, ľadom, fujavicami, deprimujúcim nedostatkom denného svetla, dlhánskymi studenými nocami.

To sa najzreteľnedjšie prejaví práve dnes, v deň slnovratu. Slnko ostáva na nebi najmenej hodín z celého roka - iba niečo vyše osem. Zato tma má nadčasy a jedinou útechou nám môže byť, že práve po dnešku sa začnú dni predlžovať a tak sa bude diať až do letného slnovratu. Krátky deň je vysvetlením známeho názvu Vianoc, ktorý ľudia poznajú i ako Kračún. Vianoce ho majú práve kvôli súvislosti s oslavou slnovratu. Naše Vianoce sú síce krásnym kresťanským sviatkom, dávno pred narodením Ježiška však pohania radostne slávili začiatok návratu slnka z obávaného pohltenia tmou.

Zvyšky slnovratových obyčají sa zachovali dodnes - mnohí ľudia mieria v okamihu slnovratu na magické miesta - v Prahe sa napríklad slnovratové stretnutie uskutočňuje už niekoľko rokov na legendárnom Karlovom moste, v Anglicku pri známej megalitickej záhade Stonehenge. Okamih slnovratu patrí v ezoterike medzi najosudovejšie chvíle roka a mnohí si práve v tejto chvíli vyprosujú pomoc všetkých láskavých božstiev a dobrých síl vesmíru.

V starých kalendároch bývalo 21. 12. Tomáša a s týmto termínom sú spojené aj niektoré výstižné pranostiky. Hovorí sa: Na Toma seď doma, pretože najkratšia noc údajne vypúšťa na ľudí všakovaké mrchavé škodlivé sily.

Sviatok apoštola Tomáša túto skutočnosť zachytáva v prípoviedke: Na svätého Tomáša najdlhšia je noc naša. V tento deň údajne ožíva aj pani Meluzína. Iné dávne

pravdy však o čase okolo zimného slnovratu hovoria z hľadiska aktuálneho počasia prijateľnejšie teórie. Keďže Katarína bola v tomto roku primrznutá, dá sa

očakávať, že Vianoce môžu byť na blate - a to by potvrdzovalo pravdivosť deduškovskej skúsenosti,že v niektorých rokoch je pre kračúnovský čas typické vianočné oteplenie

Autor: eb

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári